Vedci našli v Iraku hrob neandertálca. To, čo tam bolo, vyvolalo špekulácie Vedci objavili ďalšiu zachovalú kostru neandertálca na nálezisku Šánidar na severe Iraku. Biológia a chémia
Vedci našli dôkazy o neznámom druhu pračloveka Vedci objavili dôkazy svedčiace o existencii doteraz neznámeho druhu pravekého človeka, ktorý žil v Afrike pred zhruba pol miliónom rokov a ktorého gény sa stále objavujú v niektorých západoafrických populáciách. Informoval o tom britský denník The Guardian. Biológia a chémia
Sila úsmevu. Naši predchodcovia ho objavili ako cestu k sexu Bol kľúčom našej evolúcie. Úsmev našim predchodcom hovoril, „pravdepodobne ťa nezabijem.“ A bol silným faktorom pri vyberaní si náprotivku pre sex. Vedci sa domnievajú, že pre takúto hypotézu priniesli empirické doklady. Úsmev podľa nich podporil kooperatívny, spoločenský charakter ľudí. Biológia a chémia
V dnešných Afričanoch sa prvýkrát našli neandertálske gény Ľudia európskeho a afrického pôvodu majú vo svojich genómoch viac neandertálskej DNA, ako sa predtým myslelo. Biológia a chémia
Vedci prepočítali dĺžku života vyhynutých druhov. Mamuty mali o 20 rokov viac ako neandertálci Austrálski vedci prepočítali priemernú dĺžku života vyhynutých druhov vrátane predchodcov moderných ľudí na základe analýzy časti ich DNA. Pozrite sa, akého veku sa podľa ich odhadov dožívali neandertálci či mamuty. Biológia a chémia
Neandertálci mohli vyhynúť len preto, že mali smolu Invázia Homo sapien pravdepodobne nespôsobila zánik neandertálcov pred 40-tisíc rokmi. Biológia a chémia
Záhadní Neandertálci. Nová teória ukazuje, prečo mohli vymrieť Neandertálci, naši najbližší vymretí bratranci (možno aj porovnateľne inteligentní), sú dodnes tak trochu záhadou. Téma
Mamuty a neandertálci mohli mať spoločné genetické črty Nová štúdia z Tel Avivskej univerzity odhalila, že neandertálci a mamuty srstnaté zdieľali DNA, ktorá im umožnila prispôsobiť sa mrazivému prostrediu pred stovkami tisíc rokov. Výskumníci tiež objavili gény, ktoré mali starovekí ľudia a zvieratá spoločné, čo by zvýšilo produkciu vlasov a pokožky. Biológia a chémia
Neandertálcov dohnala ku kanibalizmu klimatická zmena Šesť neandertálcov, ktorí asi pred 100 -tisíc rokmi žili na území súčasného Francúzska, zjedli iní neandertálci. Dokazujú to nálezy objavené v 90. rokoch v jaskyni. Teraz vedci zistili, prečo sa neandertálci, vrátane dvoch detí, stali obeťami kanibalizmu. Kvôli globálnemu otepľovaniu. Klíma a fyzika
Každý z nás by sa mohol stať vrahom. Čo nám zostalo po prapredkoch? Popredný český evolučný biológ profesor vysvetľuje, prečo milujeme bulvár aj prečo sa ľudia navzájom zabíjajú. Téma
Analýza DNA pravekého dievčaťa priniesla prekvapivý záver Na európskom a ázijskom kontinente žili vedľa seba v praveku najmenej tri druhy človeka, ktoré sa vzájomne krížili. Dva z týchto skorších ľudských druhov teraz prichytili genetici takmer in flagranti. Biológia a chémia
Nový objav archeológov: Neandertálci boli prvými umelcami na svete Neandertálci maľovali na steny jaskýň v Španielsku pred 65 000 rokmi, čiže desiatky tisíc rokov pred príchodom moderných ľudí. Biológia a chémia
Pravekí lovci mali rozvinutý systém výmeny partnerov, zistili najnovšie výskumy DNA pravekých lovcov z územia dnešného Ruska prezradila, že už pred 34 000 rokmi sa ľudia proti plodeniu detí medzi blízkymi príbuznými dôkladne poistili. Biológia a chémia
