K záveru vedci dospeli pri analýze genómu západoafrických populácií, pri ktorej zistili, že až pätina ich DNA pochádza od neznámych predkov.
Nález podľa vedcov naznačuje, že predchodcovia moderných Západoafričanov sa krížili s doteraz nenájdeným pravekým druhom, rovnako tak, ako sa pravekí Európania krížili s neandertálcami.
„Všetci Západoafričania, ktorých sme skúmali, majú predkov z tejto neznámej pravekej populácie,“ uviedol biológ Sriram Sankararaman, ktorý štúdiu na Kalifornskej univerzite v Los Angeles viedol.
Na rozdiel od súčasnosti bol svet pred stovkami tisíc rokov domovom mnohých príbuzných druhov alebo poddruhov človeka a keď sa títo praľudia stretli, nebolo vylúčené, že sa skrížia.
V dôsledku toho moderní Európania majú malé množstvo neandrtálských génov, zatiaľ čo pôvodní Austrálčania, Polynézania a Melanézania majú gény od denisovanov, ďalšej skupiny pravekých ľudí.
Predchádzajúce štúdie naznačili, že iní starovekí ľudia kedysi putovali po Afrike, ale bez fosílií či DNA pátranie po týchto praľuďoch viazlo.
V najnovšej štúdii vedci skúmali 405 genómov zo štyroch západoafrických populácií a pomocou štatistických techník zisťovali, či sa príliv génov z kríženia uskutočnil v dávnej minulosti. Analýza naznačila, že to tak bolo vo všetkých prípadoch.
Následne vedci hľadali v afrických genómoch časti DNA, ktoré sa odlišovali od moderných génov. Tieto úseky potom porovnávali s génmi neandertálcov a denisovanov a dospeli k záveru, že skúmaná DNA musela patriť doteraz neznámej skupine praľudí.
Vedci analyzovali genómy príslušníkov rôznych etnických skupín z Nigérie, Sierry Leone a Gambia a dospeli k záveru, že DNA od záhadnej skupiny praľudí predstavuje dve až 19 percent ich genetického pôvodu.
Kríženie moderných ľudí s týmto druhom sa podľa nich mohlo stať pred 43-tisíc rokmi. Zároveň ale realita môže byť ešte komplikovanejšie, a mohlo napríklad existovať ešte viac druhov praľudí, upozornili vedci.