Možno to nebola koniec koncov naša chyba. Výskum zániku neandertálcov zistil, že namiesto toho, aby za ním stáli Homo sapiens, mohli vyhynúť jednoducho preto, že nemali šťastie, píše The Guardian.
Vedci tvrdia, že neandertálska populácia bola v čase príchodu moderných ľudí do Európy a na Blízky východ taká malá, že vedci tvrdia, že jej vymretie mohli spôsobiť príbuzenstvá a prirodzené výkyvy pôrodnosti, úmrtnosti a pohlavia.
„Štandardný príbeh je, že Homo sapiens vtrhli do Európy a na Blízky východ, kde žili neandertálci, a potom ich prevýšili počtom,“ povedal Krist Vaesen z Eindhoven University of Technology. „Hlavným záverom našej práce je to, že ľudia nemuseli spôsobiť vyhynutie neandertálcov. Je určite možné, že to bola len smola.“
Vedci vo všeobecnosti súhlasia s tým, že neandertálci vymreli asi pred 40-tisíc rokmi, keď vlna moderných ľudí migrovala z Afriky asi pred 20-tisíc rokmi. Zostáva nejasné, prečo neandertálci vymreli a akú úlohu v tom zohrávali naši predkovia.
Neandertálci sú často vyobrazovaní ako jednoduchí, podsadití príbuzní moderných ľudí, ktorí mali podobné mozgy a rozvíjali bohatú kultúru. Neandertálci okrem zložitých kamenných nástrojov a maľovaných šperkov ozdobili maľbami aj španielsku jaskyňu.
Pri skúmaní toho, čo mohlo znamenať koniec pre neandertálcov, vedci modelovali, ako ich populácia mohla prežiť viac ako 10-tisíc rokov, berúc do úvahy tri odlišné faktory.
Prvým bolo kríženie, ktoré poškodzuje zdravie obyvateľstva. Druhý zahŕňal efekty, pri ktorých malé populácie nerastú kvôli obmedzenému výberu partnera a majú príliš málo ľudí na lov, ochranu potravín pred ostatnými zvieratami a na výchovu detí. Tretím faktorom boli prirodzené výkyvy v pôrodnosti, úmrtnosti a pohlavných pomeroch.
Modely ukázali, že neandertálci pravdepodobne nevymreli iba samotným krížením. Ale kríženie v kombinácii so spomenutými efektami a inými prirodzenými zmenami v populácii by to mohli spôsobiť. Keď prišli novodobí ľudia, neandertálska populácia mala niečo medzi 10-tisíc a 70-tisíc jedincami.
„Ich vyhynutie sa mohlo stať aj tak. Je to ako to, čo vidíme s inými hominínovými druhmi. Je to prirodzený proces. Druhy vyhynú,“ uviedol Vaesen.
Archeológ Penny Spikins z Yorkskej univerzity povedal: „Vieme, že populácie nendertálcov už boli malé, roztrieštené a postihnuté krížením a účinky týchto charakteristík môžu vysvetliť ich zánik. Možno sa držali tisíce rokov predtým, ako smola viedla k ich zániku.“