Nová štúdia publikovaná v Journal of Archaeological Science ako prvá ponúka vodítka k tomu, čo mohlo viesť neandertálcov k tomu, aby sa stali kanibalmi. Vedci zistili, že rýchle posuny v lokálnych ekosystémoch, ako sa planéta otepľovala, mohli vyhladiť živočíšne druhy, ktoré neandertálci jedli, čo ich nútilo hľadať iný zdroj potravy.
Výskumníci skúmali vrstvu sedimentu v jaskyni Baume Moula-Guercy v juhovýchodnom Francúzsku. Vykopávky v roku 1999 iným vedeckým tímom odkryli 120 neandrtálskych kostí zo šiestich jedincov, ktorí vykazovali známky kanibalizácie.
V roku 2014 iná skupina výskumníkov analyzovala jaskynné ložiská do hĺbky 8 metrov a rozdelila ich do 19 vrstiev spojených s tromi klimatickými zmenami. Pre novú štúdiu autori obrátili svoju pozornosť na vrstvu 15, silikátovú sedimentovú vrstvu o hrúbke 40 centimetrov, ktorá pokrýva približne 30 až 40 metrov od podlahy jaskyne.
V tejto vrstve bolo drevené uhlie a zvieracie kosti tak dobre zachované, že vedci mohli zrekonštruovať environmentálnu snímku, ktorá predstavuje 120 - 130-tisíc rokov. Zistili, že klíma v tejto oblasti bola pravdepodobne ešte teplejšia ako dnes. "Prechod z chladného podnebia na teplejšie sa udial rýchlo, možno v priebehu niekoľkých generácií," uvádza spoluautor štúdie Emmanuel Desclaux, ktorý je výskumným pracovníkom na University of Nice Sophia Antipolis vo Francúzsku.
Keď zvieratá, ktoré kedysi obývali krajinu, zmizli, niektorí neandertálci jedli, čo našli - v tomto prípade svojich susedov.
Kanibalizmus nie je v žiadnom prípade pre neandertálcov výnimočný a praktizovali ho ľudia a ich príbuzní "od raného paleolitu až po dobu bronzovú a ďalej," uviedli autori štúdie. Správanie, ktoré hladní neandrtálci v Baume Moula-Guercy prijali, by sa podľa štúdie preto nemalo považovať za "známku beštiality alebo neľudského správania", ale ako núdzovú adaptáciu na obdobie vážneho environmentálneho stresu.