Darwinov hrbolček, slepé črevo, zuby múdrosti, mužské prsné bradavky. Čo z toho máme po prapredkoch a čo malo predtým naozaj nejaký význam? Tzv. rudimentov – zakrpatených orgánov, ktoré máme stále, ale na nič nám zrejme neslúžia – máme po predkoch veľa. Niekedy však ich úlohu dostatočne nechápeme. S niektorými aspektmi ľudského správania je to často jednoduchšie. Popredný český evolučný biológ profesor RNDr. JAN ZRZAVÝ, CSc., (51) vysvetľuje, prečo milujeme bulvár aj prečo sa ľudia navzájom zabíjajú.

​Zostalo nám po predkoch nejaké správanie, ktoré už dnes nepotrebujeme?
Iste, dokonca to z princípu ani nemôže byť inak. Je však nutné dodať, že po rôzne evolučne vzdialených predkoch. Napríklad z doby, keď sme žili v malých skupinách, nás zaujímajú ľudia, ktorých poznáme menom. A na tom funguje celý bulvár, veľmi sa zaujímame o ľudí, do ktorých nás vôbec nič nie je, ale pretože ich poznáme menom, tak chceme vedieť, kto s kým. V malej skupine nás to muselo zaujímať, pretože sme boli závislí od koaličných vzťahov medzi členmi skupiny. Komu som kedy čo požičal, vrátil mi to, alebo nie, spojil som sa s ním niekedy proti niekomu a proti komu, kto je môj kamarát? To všetko bolo dôležité. No dnes sa zaujímame o to, s kým chodí Agáta Hanychová, aj keď to nie je zaujímavé vôbec pre nikoho.

Prečo to teda postupom evolúcie neodznelo, keď to pre život nepotrebujeme?
No, my to vlastne potrebujeme, pretože stále žijeme v skupinách, kde nás zaujímajú ľudia, ktorých poznáme menom. Akurát dnes poznáme menom oveľa viac ľudí. Ale keby náš záujem o našich známych odznel, tak na tom budeme oveľa horšie. Je lepšie byť zavalený bulvárom, než si povedať, že ma ľudia vôbec nezaujímajú. No hlavne v masmediálnom svete žijeme dajme tomu päť generácií, to je príliš krátky čas na to, aby sa niečo stalo so štruktúrou mozgu a aby sa naše správanie mohlo zmeniť.

Sú sociálne väzby to najdôležitejšie, čo je nám evolučne dané?
V podstate áno. Náš mozog nie je principiálne nástroj na logiku, ale na riešenie sociálnych vzťahov. To sa ukazuje napríklad v rámci Wasonovho výberového testu (psychochologický test, ktorý ukazuje, že ľudia niekedy dokážu a inokedy nedokážu riešiť tú istú situáciu, nie však podľa zložitosti toho, ako je im podaná, ale podľa sociálneho príbehu, ktorý im k tomu rozprávame, pozn. red.). Ten dáva ľuďom otázky, ktoré majú riešiť. Raz sú otázky položené v abstraktnej rovine a raz v rovine, ktorá opisuje nejaký sociálny vzťah. Napríklad ste vyhadzovač v krčme a viete, že chodia kontroly, či sa vám tam neopíjajú mladiství. V krčme sedia štyria ľudia. Mladý, starý a neviete, čo pijú, u tretieho viete, že pije kolu, u štvrtého viete, že pije rum, ale ani u tretieho, ani u štvrtého neviete, koľko majú rokov. Koho pôjdete skontrolovať?

Toho mladíka a potom toho, čo pije rum.
Presne. Keď je však úplne rovnaká otázka položená v podobe obracania kariet, keď sú na jednej strane číslice a na druhej písmená, a vy máte overiť hypotézu, že keď je na jednej strane nepárna číslica, tak na druhej strane je samohláska, tak to ľudia nie sú schopní riešiť. Aj keď je to presne ten istý problém. Vedia to vyriešiť, len keď je tam ten sociálny vzťah, najlepšie podozrenie z podvodu. Na odhaľovanie podvodníkov máme v mozgu špeciálny modul, ale ak chceme vyriešiť nejaký iný problém než sociálny, tak sa to musíme veľmi ťažko učiť.

Ak je to tak, potom by mal byť človek úspešnejší v oblasti, ktorá sa týka viac sociálnych vzťahov než logiky.
Áno, asi to tak je. Vezmite si, že intelektuálom, ktorí sa snažia všetk...