Tvrdí, že k veľkej ekonomickej kríze spred deviatich rokov nikdy nemuselo dôjsť, keby ekonómovia mali k dispozícii správne informácie o skutočnej situácii na finančných trhoch. A k týmto informáciám sa môžu dostať jedine vládnymi reguláciami trhov. „Ekonómovia krízu nepredpovedali, pretože nemali v rukách dobrú štatistiku. Nevedeli sme a nemohli sme vedieť, čo sa deje na finančných trhoch. Keby sme ju mali, konali by sme správne. Varovali by sme,“ vysvetľoval svojho času pre server penize.cz americký profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley George Akerlof dôvod, prečo odborníci dostatočne zavčasu neupozorňovali na hrozbu veľkej finančnej krízy, ktorá sa v roku 2008 rozšírila z newyorskej Wall Street do celého sveta.
Potreba regulácií
Práve správne informácie sú podľa teórie Akerlofa, ktorý je manželom súčasnej šéfky americkej centrálnej banky Fed Janet Yellenovej, základom správneho rozhodovania v ekonómii. Vo svojej práci dopodrobna rozobral to, čo sa stane, ak jednotliví účastníci trhu dostanú do rúk nesprávne či navzájom sa rozchádzajúce údaje. „Akerlof sa dlhodobo zaoberal analýzou trhov pri existencii asymetrických informácií, za čo získal v roku 2001 spolu s Michaelom Spenceom a Josephom Stiglitzom Cenu Švédskej národnej banky za rozvoj ekonomickej vedy na pamiatku Alfreda Nobela,“ uviedol pre HN David Bohuněk, expert českej spoločnosti Comsense analytics.
Na prestížnom Massachusetts Institute of Technology sa George Akerlof venoval teórii rastu. Zaoberal sa keynesiánskou makroekonómiou, ktorú sa snažil postaviť na mikroekonomických predpokladoch. A v neposlednom rade sa zaujímal o to, či by s použitím dokonalých informácií mohla mať monetárna politika reálne ekonomické dosahy.
Teórie bývalého ekonomického poradcu amerického exprezidenta Billa Clintona sa potvrdili v čase krízy. Podľa Akerlofa sa práve vtedy ukázalo, aké dôležité sú vládne regulácie. Absencia informácií, ktoré by pomohli problémy zastaviť alebo aspoň pribrzdiť, totiž súvisela práve s nedostatočnou reguláciou trhov pred vypuknutím krízy. „Fakt, že tieto trhy nemali reguláciu ani v tom zmysle, že by ľudia museli registrovať svoje nákupy a predaje cenných papierov, znamenal, že bolo veľmi ťažké čokoľvek posudzovať a vidieť zvonka. Keby sa tie trhy štatisticky merali, vedeli by sme napríklad to, že vznikli finančné kontrakty, ktoré sa dávajú do súvislosti s prepuknutím krízy, za 30 biliónov dolárov. To by bol neprehliadnuteľný varovný signál,“ pripomína Akerlof, ktorý dostal prezývku otec informačnej ekonómie.
Živočíšne pudy
O potrebe regulácií písal nositeľ Nobelovej ceny vo svojej slávnej knihe Živočíšne pudy. „Dobré regulácie zamedzia nezdravému optimizmu. Keby existovala správna regulácia úverových trhov, prebujnený optimizmus by nikdy nenastal. Ukážkovým príkladom je poskytovanie pôžičiek na bývanie ľuďom, ktorí ich nemali dostať. Keby existovali regulácie zamedzujúce tomu, aby sa tak dialo, a ktoré by identifikovali škodlivé cenné papiere kryté nesplatiteľnými pôžičkami na bývanie, bola by situácia úplne iná.“
Problematikou informácií sa zaoberá aj Akerlofova najslávnejšia teória. Tá analyzuje, aké dosahy môžu mať asymetrické informácie, ktorými disponujú jednotliví účastníci trhu, na fungovanie trhových mechanizmov. A to aj v tom prípade, ak sa tieto informácie odlišujú len v minimálnej možnej miere. Spomínanú teóriu Akerlof opísal vo svojej práci Trh s „citrónmi“.
Model asymetrickej informácie v nej ilustroval na príklade trhu s ojazdenými automobilmi. Svojou štúdiou preukázal, že na trhoch, na ktorých majú predávajúci dokonalejšie informácie o kvalite výrobku než kupujúci, môže dochádzať k negatívnemu výberu spojenému so zhoršujúcou sa kvalitou ponúkaných produktov. „Táto práca sa preslávila, pretože opísala niečo, čo síce ľuďom bolo možno dovtedy známe, ale skôr z intuitívneho hľadiska. Akerlof to však analyzoval rigorózne a precízne, aj keď iba na 13 stranách. Jeho štúdia je teda pomerne krátka, napriek tomu bola jedným z hlavných motívov na udelenie Nobelovej ceny,“ uviedol český expert Lukáš Kovanda.
George Akerlof tiež vo svojej práci ukázal, že nerovnaké informácie veriteľov a dlžníkov môžu byť dôvodom rastu úrokových sadzieb pri úveroch na lokálnych trhoch rozvojových krajín. Dôsledky asymetrických informácií skúmal takisto na trhoch zdravotného poistenia a na trhu práce v prípade diskriminácie menšín.
Stratégia pre východné Nemecko
V inej svojej práci George Akerlof analyzoval celý rad ďalších príkladov asymetrickej informácie, napríklad v oblasti kastovných systémov, pracovných podmienok v továrňach či pri uzatváraní zmlúv medzi majiteľom pôdy a nájomníkmi, ktorí pôdu obhospodarujú.
Neskôr sa tiež venoval problematike chudoby a politickým otázkam, ako je ekonomická stratégia pre východnú časť Nemecka v čase znovuzjednotenia či dôvody narastajúceho počtu detí narodených mimo manželstva v Spojených štátoch.
O čom hovorí Akerlofova teória
– na to, aby sa dalo efektívne zabrániť kríze, treba dostatok informácií. A tie sa dajú získať jedine vládnymi reguláciami trhov
– navzájom sa odlišujúce informácie, ktoré má k dispozícii predajca a nakupujúci, majú veľký dosah na fungovanie trhového mechanizmu
– nerovnaké informácie veriteľov a dlžníkov môžu byť dôvodom rastu úrokových sadzieb pri úveroch na lokálnych trhoch rozvojových krajín