Tomáš Krištofóry
StoryEditor

Analytik: Hayek upriamil pozornosť na teórie hospodárskeho cyklu a kapitálu

08.05.2019, 00:00
Ceny sú signálmi, ktoré nás v ekonomike vedú, aby sme konali racionálne, tvrdí pre HN Tomáš Krištofóry, spolupracovník Nadácie F. A. Hayeka.

Čo najlepšie charakterizuje prácu, zameranie a teórie Friedricha Augusta von Hayeka?
Prvá svetová vojna mala na mnohých svojich účastníkov nedozierne následky. Viacerí frustrovaní nemeckí i rakúski vojaci sa stali fašistami, v Maďarsku vzápätí po vojne vypukla komunistická revolúcia. V svetovej literatúre sformovali vojnoví veteráni takzvanú stratenú generáciu. To však nebol prípad 18-ročného Viedenčana Fridericha Augusta von Hayeka. Rovesník Ernesta Hemingwaya takmer nikdy nehovoril o vojne, v autobiografických rozhovoroch dokonca povedal, že jeho život nebol zaujímavý na udalosti. Práve naopak, bol nudný a profesorský. Keď sa však predsa len rozhovoril, vysvitlo, že zažil významné udalosti, akurát sa nimi nenechal negatívne poznačiť. Na virvar vojny reagoval plodnou teoretickou prácou. Ekonómii razil nové cesty a svet varoval pred zvodmi totalitarizmov 20. storočia.

O Hayekovi píšete dizertačnú prácu. Môžete povedať niečo o jeho vojnových skúsenostiach?
Ak môžeme veriť jeho autobiografickým materiálom, Hayek bol v prvej svetovej vojne komunikačným dôstojníkom v bitke na talianskej rieke Piava. To nebolo nič jednoduché, keď si uvedomíme, že to obnášalo sprostredkovať komunikáciu 11 národností rakúsko-uhorskej armády, ktorá v poslednom roku vojny čelila vnútorným pnutiam. Nemalý vplyv na jeho pozíciu mali prechody českých a slovenských vojakov na druhú stranu fronty, kde pod vedením Milana Rastislava Štefánika formovali česko-slovenské légie. Spomína, že za daných okolností mohol plne dôverovať iba nemecky hovoriacim spolubojovníkom. Za týchto okolností bol spojkou, koordinujúcou ústup rozpadajúcej sa jednotky od Piavy. Zažité ťažkosti spoločenskej koordinácie presmerovali Hayekovu pozornosť z prírodných vied na spoločenské.

V čom sa to konkrétne prejavilo?
Začali ho väčšmi zaujímať hybné sily, ktoré držia spoločnosť pohromade. Po vojne Hayek nastúpil na Viedenskú univerzitu v atmosfére veľkého hladu po nových vedeckých teóriách, keď Edmund Husserl chcel znovu založiť európske vedy. Traktát logicko-filozofický Hayekovho bratranca Ludwiga Wittgensteina povzbudil jeho schopnosť abstrakcie. Tú Hayek pestoval vo viacerých disciplínach. Študoval na právnickej fakulte ekonómiu, čo bolo vtedy bežné. Mal však aj silný záujem o teoretickú psychológiu. Svoju prvú dizertáciu napísal o vzniku vedomia v ľudskom mozgu. Podobne ako mnohí dnešní študenti teda nemal vyhranený jediný odbor. Na rozdiel od mnohých dnešných študentov však mal k dispozícii obrovskú akademickú slobodu a špičkových učiteľov vtedajšej Viedne, ktorí o svoje pozície tvrdo konkurovali.

V akom prostredí sa Hayek vzdelával a kto patril do okruhu jeho najbližších kolegov?
Teórie sa diskutovali aj mimo univerzity. Skúšky boli formalitou, ktorú si väčšina študentov ľahko odbila. Zvedavá menšina študentov však plne využila situáciu na netradičné kombinácie nových disciplín, ktoré ďalej prehlbovali štúdiom a verejnými diskusiami v kaviarňach aj po promóciách. Pre Hayeka boli dôležitými najmä jeho profesor Friedrich von Wieser, mentor Ludwig von Mises a jeho rovesníci Oskar Morgenstern, Fritz Machlup, Gottfried Haberler a Eric Voegelin, neskôr svetoví vedci, s ktorými po škole založil krúžok Geistkreis. Svojou akademickou slobodou Viedeň vyprodukovala mnohých z najlepších mysliteľov 20. storočia vrátane viacerých nositeľov nobelových cien. Okrem Hayeka to bol napríklad fyzik Erwin Schrödinger či etológ a biológ Konrad Lorenz. Pre Hayeka sa určujúcimi stali problémy vzniku a využitia znalostí v ľudskej mysli, ich koordinovaného využitia v spoločnosti spoločenskými inštitúciami a trhovými cenami.

Aké zmeny priniesol oproti vtedy uprednostňovanému ekonomickému zmýšľaniu?
Bezprostredným problémom, ktorému Hayek venoval pozornosť po skončení školy, bola teória hospodárskeho cyklu a teória kapitálu. V 20. rokoch ekonómii stále chýbala teória, ktorá by vysvetlila hospodársky cyklus v ekonomike s kapitálom. To bol veľký nedostatok, keďže cykly sa vyskytovali už v 19. storočí. No nie všetci ekonómovia si vtedy uvedomovali potrebu teórie. Niektorí boli presvedčení, že iba zbieraním historických faktov aj dát a zisťovaním empirických pravidelností nahradia potrebu teórie.

S tým Hayek nesúhlasil?
Toto empiristické nadšenie nezdieľal. Napriek tomu vycestoval do Spojených štátov, kde sa priúčal z prvých skúseností empirického výskumu hospodárskeho cyklu. Hayek pribral skúsenosti z USA do stavebných kameňov predošlých teoretických pokusov. Jeho mentor Ludwig von Mises už pred vojnou publikoval základy teórie peňazí a úveru. Cyklus v nej vysvetľoval zmenou kúpnej sily peňazí, ktorá bola vyvolaná tlačením peňazí. Pokles kúpnej sily peňazí na vrchole cyklu bežne vedie k rastu nominálnej úrokovej miery, čo však znamená, že von Misesovi sa napokon nepodarilo vysvetliť hospodársky cyklus. Je totiž potrebné vysvetliť nárast reálnej úrokovej miery, ktorú pozorujeme na dátach pri vrchole cyklu.

Na rozdiel od von Misesa sa to Hayekovi neskôr podarilo?
Hayek vysvetlil, že nárast reálnej úrokovej miery pri vrchole je časovou nerovnováhou medzi spotrebou a časovo a kapitálovo náročnou výrobou. Za normálnych okolností na trhu je pokles úrokovej miery signálom pre výrobcov, že spotrebitelia sú ochotní sporiť a čakať na neskoršie sofistikované spotrebné produkty, pričom svojimi úsporami túto výrobu financujú prostredníctvom trhu kapitálu. Firmy však nevedia rozlíšiť prirodzený pokles úrokovej miery od umelého. Ten je spôsobený tlačením peňazí, pri ktorom firmy rozbehnú časovo náročné výroby. Myslia si, že spotrebitelia sú ochotní na ňu čakať a financovať ju úsporami. Ak sa vplyvom odborov zvýšia reálne mzdy – to sa dialo práve v 20. rokoch v Británii po prílišnom posilnení libry – zdroje sa presmerujú do kapitálovo náročných výrob.

Čo sa následne stane?
Keď potom odozneje efekt tlačenia peňazí, týmto výrobcom sa zvýši reálna úroková miera. Bublina tak spľasne – spotrebitelia nie sú ochotní čakať na časovo náročnú výrobu, ktorá je vzápätí náchylná krachovať a firmy prepúšťajú. Táto teória vyzerala veľmi presvedčivo v dobe, kedy vznikla. Mnohých ekonómov načas presvedčila, že dobre identifikovala príčinu vzniku veľkej hospodárskej krízy v roku 1929. Hayek sa tak stal jedným z najznámejších ekonómov popri Johnovi Maynardovi Keynesovi, ďalšom teoretikovi cyklu.

Potvrdil neskorší vývoj ekonomických vied pravdivosť jeho teórií, alebo sa v niečom mýlil?
Hayekova teória cyklu a kapitálu dnes už mimo takzvanej rakúskej školy nevzbudzuje taký záujem ako v 30. rokoch minulého storočia. Debatu o cykle viedol mikroekonomicky, zmeny na makroekonomickej úrovni teda vysvetľoval zmenami relatívnych cien. Debatu však prehral s Keynesom, ktorého takzvaný makroekonomický, agregátny prístup v ekonómii odvtedy prevážil. Hoci novšia makroekonómia sa čiastočne vracia k Hayekovi zdôrazňovaním vplyvu relatívnych cien na makroagregáty, predsa len stále ide o Keynesov metodologický rámec. Posunutím misky váh k empirickému prístupu však teória cyklu a kapitálu dodnes nie je úplná, jej vysvetlenia miestami spočívajú na externých šokoch. Hayekova výzva potreby lepšej teórie teda stále trvá.

Je jeho práca viditeľná aj v súčasných ekonomických vzorcoch?
Hayekov záujem o zmeny relatívnych cien sa dostal do trvalého záujmu ekonómie v oblasti znalostí a ich využívania. Informácie sú v spoločnosti bytostne rozptýlené medzi konajúcich jednotlivcov a organizácie. Ak chceme mať racionálne organizovanú ekonomiku, potrebujeme nájsť prostriedok ich využívania. Hoci Hayek pripúšťa debatu o neefektivite trhov, predsa len tvrdí, že vo všeobecnosti je trh prostriedkom, v ktorom sa rozptýlené informácie využívajú prostredníctvom zmien relatívnych cien.

Vysvetlil to na konkrétnom príklade?
Hayek ako príklad uvádza komoditné trhy. Vie spotrebiteľ ceruzky s cínovým držiakom na gumu, že na druhom konci sveta zatvorili dôležitú cínovú baňu? A potrebuje to vôbec vedieť na to, aby sa zachoval racionálne a znížil spotrebu ceruziek s cínovou hlavičkou? Hayek hovorí, že typicky to nepotrebujeme vedieť. Stačí nám vedieť, že cena cínových ceruziek sa zvýšila oproti ceruzkám bez cínu, a znížime ich spotrebu. Ceny sú signálmi, ktoré nás v ekonomike vedú, aby sme konali racionálne. Výhodou tohto mechanizmu je jeho informačná úspornosť – jednotlivcom na trhu stačí len ich vlastný útržok znalosti aj trhová cena a vedia konať.

Kto patrí medzi Hayekových nasledovníkov?
Hayekov mladší priateľ Fritz Machlup bol priekopníkom znalostnej ekonomiky. Jimmy Wales uznáva, že mu projekt wikipédie napadol pri čítaní Hayekovho kľúčového objavu o využívaní znalostí rôznych ľudí. A hoci Hayek písal v ére centrálnych bánk a má aj dnes čo povedať centrálnym bankárom – u nás o tom hovorí Pavel Potužák – svojim zamyslením sa nad tým, ako by vyzeral svet bez centrálnej banky, inšpiroval objavovanie v monetárnej ekonomike, vrátane aktívneho hnutia kryptomien.

Aký hlavný odkaz zanechal nasledujúcim generáciám?
Hayek svojou knihou o poriadku mysle – The Sensory Order – doložil, že náš rozum je tak komplexnou neurónovou sieťou, že pre centrálneho plánovača je nemožné zhromaždiť a využiť rozptýlené informácie o našich preferenciách. Nie je teda možné racionálne riadiť ekonomiku a spoločnosť. Mnohí autoritári a diktátori sa o to napriek tomu neúspešne pokúšali, pričom po sebe zanechali zmarené osudy jednotlivcov i národov. Hayekovým ponaučením je, že pád do totality je možný aj v budúcnosti. Vo svojej slávnej knihe Cesta do nevoľníctva, napísanej v roku 1944 v Londýne, Britov varoval, že vzrast kolektivistickej ideológie viedol 20 rokov predtým v Nemecku a v Rakúsku postupne až k tamojším fašistickým totalitám.

Samotný ekonóm prežil viacero zaujímavých období...
Hayek mal to šťastie, že sa dožil pádu socializmu v Európe v roku 1989. Nenamýšlal si však, že tým totalitám odzvonilo. Jeho varovanie pred totalitami však tiež nie je strašením. Netvrdil, že akýkoľvek štátny zásah povedie automaticky k totalite. Nehovoril, že Európska únia je so svojimi reguláciami totalitárnou. Hoci sa Hayekove diela neraz používajú na protieurópsku rétoriku, v skutočnosti svojím abstraktným myslením už počas druhej svetovej vojny spolu s Ludwigom von Misesom predvídal nevyhnutnosť vzniku niečoho ako povojnovej spoločnej Európy s jednotným trhom. Odvolávali sa pritom aj na podobné názory Milana Hodžu. Aj Hayekovo rozlíšenie spontánneho poriadku trhu od organizácie štátu sa v tomto zmysle príliš absolutizuje.

V akom zmysle?
Štát je pre neho tiež do istej miery výsledkom spontánneho vývoja, ktorý však nemusí vždy viesť ku koordinovanej a slobodnej spoločnosti. Preto máme podľa neho rozum. Musíme inštitúcie nielen strážiť po vzore Snydera, ale ich aj rozumne upraviť s vytrvalou snahou o čo najdôslednejšiu deľbu mocí. Hayek sám v tomto zmysle prišiel s návrhom reformy ústavy, ktorá by viazala vládu prijímať iba všeobecné zákony, ktoré by nemohli byť v prospech záujmových skupín. Nabudúce sa teda nedá len tak prizerať, ak parlament na rok posunie svoje právomoci vláde, ktorá počas toho roka zbaví 70-tisíc spoluobčanov ich majetku a práv a vyvezie ich do koncentračných táborov. Rovnako sa nedá nabudúce len tak prizerať, ak si niektorá strana zriadi vlastné milície a ovládne silové rezorty, s ktorých pomocou spraví puč s cieľom koncentrovať všetku moc vo svojich rukách, ako sa to u nás stalo v roku 1948. Sloboda je trvale ohrozená, no je v našej moci odolať zvodom totalitarizmu, či pozviechať sa zo skúsenosti s totalitou.

Kto patrí medzi hlavných zástancov Hayekovho učenia v súčasnosti?
Dnes sa Hayekom zaštiťujú trhovo zamerané inštitúty po celom svete. To má čiastočne svoje opodstatnenie v Hayekovom diele. Hovoril totiž, že k slobodnej spoločnosti je potrebné zmeniť názor intelektuálov, ktorí majú tendenciu ku kolektivizmu. Keď za ním prišiel vojenský letec Antony Fisher s otázkou, ako má zmeniť politiku v Británii, Hayek mu poradil založiť think-tank. Tak vznikol Inštitút pre ekonomické záležitosti (IEA), jeden z najplyvnejších think-tankov v Británii. Hviezdnou dobou IEA boli 80. roky, kedy sa vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová explicitne odvolávala na Hayeka vo svojom odpore voči labouristom i proti socializmu. Viacerí kritici odvtedy kladú Hayekovi za vinu Thatcherovej rozhodnutia.

Majú pravdu?
Nie, tieto obvinenia sú absurdné. Veď 80-ročný starec, ktorý mal ešte stále nenaplnené teoretické záujmy a vtedy žil v nemeckom Freiburgu, predsa nemohol písať Thatcherovej prejavy alebo inak vstupovať do jej rozhodnutí. Hayek sám sa vyjadril, že vzhľadom k pomerne chybne fungujúcim inštitúciám nebolo vtedy možné robiť rozumnú politiku, v Británii ani inde vo svete. Hoci s Thatcherovou sympatizoval, bol si vedomý, že jej politika povedie k problémom. Podobne ani amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorého tiež niekedy spájajú s Hayekom, nemožno považovať za jeho nasledovníka. Ak si teda niekto myslí, že je Hayekovcom a velebí pritom politiku lídrov 80. rokov, buď nepochopil Hayeka alebo jednoducho robí politiku.

Čo bolo vlastne pre Hayeka vzorom?
Hayek sa nikdy nevnímal tým, že by sa pozeral dozadu. Jeho vzorom nebolo 19. storočie, ako sa to občas nosí medzi mladými liberálmi. Predstavoval si slobodnejšiu budúcnosť a to, čo pre ňu ešte môže urobiť na pôde teórie. Proti Karlovi Marxovi razil myšlienku, že sú to idey, ktoré budú z hľadiska storočí rozhodujúce. Preto by hayekovstvo nemalo spočívať predovšetkým v politickom či nadšeneckom šírení jeho ideí, ale najmä v prijímaní a pokračovaní v jeho vedeckých výzvach. Dobrým vzorom hayekovcov sú jeho bývalí študenti. Tým otváral mysle a pozýval ich k štúdiu spoločnosti, pričom rešpektoval, ak to nerobili rovnakým spôsobom ako on.

Kto patrí medzi jeho hlavných stúpencov?
V Londýne, Chicagu i vo Freiburgu mal spočiatku veľa nadšených študentov, jeho názory však časom zdieľalo len málo z nich. Mnohí však významne prispeli k spoločenským vedám ako John Hicks, Ludwig Lachmann či George Lennox Sharman Shackle. Hayek tak veľmi ovplyvnil spoločenské vedy, že je ťažké vypichnúť jedného či dvoch súčasných hayekovcov. Nechcel založiť školu verných prívržencov. Videl, že marxisti sú horší než Marx a keynesovci horší než Keynes. S nevôľou vnímal aj konsolidáciu Misesových žiakov do šíkov jednotnej školy. Nechcel byť doktrinárom aj preto, lebo vedel, že dogma je skôr doménou náboženstva. Poznal hranice rozumu a ako agnostik mal v úcte náboženstvo, kvôli obhajobe morálnej tradície našej civilizácie. Okrem iných náboženských predstaviteľov sa stretol s pápežom Jánom Pavlom II.

Zasiahol aj do náboženských sfér?
Teológovia ako Michael Novak tvrdia, že Hayek ovplyvnil katolícke sociálne myslenie smerom k oceneniu práce podnikateľa. Hayeka tešil záujem mladých vedcov, radil im však, aby sa od neho odrazili a pokračovali tam, kde on sám skončil. Jeden z nich, významný súčasný britský filozof John Gray, sa na svojej webovej stránke dodnes pýši Hayekovým ocenením svojej knihy Hayek on Liberty. „Toto je prvá kniha, ktorá nielenže porozumela môjmu dielu, ale ktorá aj pokračuje tam, kde som ja skončil,“ uviedol na adresu publikácie Hayek.
Najlepší svetoví akademici, ktorí píšu o Hayekovi, ako Peter Boettke či Bruce Caldwell, uvažujú podobne – nechajte sa inšpirovať Hayekom, ale potom sa postavte na jeho plecia či, lepšie, na rovnú zem a vedecky študujte spoločnosť. Ak totiž Hayek niekoho naozaj zaujme, mal by sa v prvom rade stať vedcom. Ak má niekto plné ústa politiky, nie je hayekovcom.

Pripomína si ho nejakým spôsobom vaša nadácia svojimi aktivitami?
Nadácia F. A. Hayeka v 90. rokoch preložila a stále predáva viaceré knihy od Hayeka aj o ňom. Nie je pritom jediným inštitútom so záujmom o jeho osobu. Podobný záujem majú aj Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika či INESS. Hoci je to momentálne mimo záujmu verejnosti, Nadácia robí Hayekovi česť aj rozvíjaním jeho teórií. Riaditeľ Matúš Pošvanc ďalej rozvíja Hayekovo dielo v teórii peňazí či cyklu, ale aj metodológie a filozofie spoločenských vied. Viaceré jeho príspevky sú dostupné na stránkach Nadácie.

S čím sa ďalej môžu u vás stretnúť ľudia, ktorí sa chcú o tejto osobnosti viac dozvedieť?
Pre verejnosť Nadácia pripravuje trojdielny dokument o Hayekovom diele s jeho poprednými českými a slovenskými znalcami pri príležitosti 120 rokov od jeho narodenia, ktoré uplynú tento týždeň v stredu, ôsmeho mája. Pripravuje ho pre čitateľa, ktorý už má nejaké tušenie o tom, kto bol Hayek, prípadne má na neho pozitívny či negatívny názor a chce sa dozvedieť viac. Celkovo budú pripravené viac než tri hodiny materiálov, v ktorých vystupujú pražskí pedagógovia Ján Pavlík a Pavel Potužák, ďalej Ján Oravec a Matúš Pošvanc z Nadácie a Pavlíkov bývalý doktorant Tomáš Krištofóry. V najbližších dňoch budú materiály sprístupnené na youtube, pričom link na dokumenty čitateľ nájde na stránkach a facebooku Nadácie.

01 - Modified: 2024-11-05 23:00:00 - Feat.: - Title: Zubár: Za čo (ne)môže genetika, ako veľmi je dôležitá zubná pasta a prečo by kola mala byť len na predpis? 02 - Modified: 2024-11-05 09:42:13 - Feat.: - Title: Ako som unikol Hamasu. Spoveď Izraelčana, ktorý sa vlani 7. októbra druhýkrát narodil 03 - Modified: 2024-11-05 13:33:41 - Feat.: - Title: Slovák z Chicaga pre HN: Ak máte iný politický názor než ostatní, tak vám na americkom vidieku hrozí aj bitka 04 - Modified: 2024-11-04 12:14:18 - Feat.: - Title: Otočka pri bývaní? Stúpol nám síce počet nových úverov, no nie ich výška, varuje pre HN expert NBS (rozhovor) 05 - Modified: 2024-11-03 23:00:00 - Feat.: - Title: Šéf slovenského Tesca pre HN: Pozeráme sa po menších sídlach. Potenciál majú aj miesta s tritisíc obyvateľmi
menuLevel = 2, menuRoute = focus/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = focus, homepage = false
06. november 2024 00:51