Je to muž, ktorého meno sa v mysliach mnohých Slovákov dodnes spája s desaťročiami komunistického režimu. Jeho portréty museli často proti svojej vôli niesť na prvomájových sprievodoch. Jeho busty „zdobili“ nejedno sídlo krajského či okresného výboru komunistickej strany.

Napriek tomu je Karl Marx viac než len hlavným ekonomickým ideológom jedného z najhorších novodobých politických zriadení. Je známy ako zdatný ekonóm, ktorého dielo doteraz citujú mnohí súčasní odborníci. „Karl Marx i jeho diela Kapitál a komunistický Manifest sa stali základným kameňom ideológie socialistických štátov. Spoločne s Friedrichom Engelsom položili základy nového ekonomického smeru, podľa ktorého bola spoločnosť v ekonomickom konflikte medzi buržoáziou a proletariátom,“ hovorí pre HN David Bohuněk, expert českej firmy Comsense analytics.

Popredný revolucionár
Karl Marx sa narodil v roku 1818 do židovskej rodiny, ktorá patrila medzi vyššiu strednú triedu v pruskom meste Trier. Jeho myslenie a filozofiu formovali veľké ekonomické, politické aj sociálne zmeny z polovice 19. storočia.

Revolučný rok 1848, ktorý zasiahol takmer celú západnú a strednú Európu, zastihol mladého Karla vo Francúzsku. Práve odtiaľ sa prelomová vlna rozšírila do väčšiny európskych krajín. V roku 1848 zverejnil Marx spolu s Engelsom svoje prvé významné dielo, ktoré sa po jeho smrti stalo povinným čítaním vo všetkých ľavicových knižniciach – slávny Manifest komunistickej strany. Z tejto knihy pochádza známe heslo, ktoré ako mantru desaťročia opakovali komunistickí funkcionári a médiá – Proletári všetkých krajín, spojte sa.

Marx všetky zmeny sledoval takpovediac v priamom prenose. Najprv v Paríži a o pár rokov neskôr v Londýne, kam sa presťahoval s manželkou a deťmi. Hoci jeho žena Jenny von Westphalen pochádzala z prominentnej šľachtickej rodiny, Marxovci žili v Anglicku vo veľmi skromných pomeroch.

V priebehu rokov prežitých v londýnskej štvrti Soho plnej robotníkov a chudobných prisťahovalcov rástol Marxov odpor voči kapitalistickému zriadeniu. Keď v roku 1864 založili v Londýne Prvú internacionálu, Marx pre ňu napísal množstvo vyhlásení a rezolúcií. Zároveň sa snažil koordinovať proletárske hnutia po celej Európe.

Karl Marx neskôr všetky svoje poznatky a skúsenosti z tohto obdobia analyzoval vo svojich kľúčových dielach. V nich zaujal jednoznačný postoj voči hlavným pilierom kapitalizmu. „Odstránením súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a nastolením beztriednej komunistickej spoločnosti by sa spoločnosť mala dostať do ideálneho a spravodlivého bodu,“ cituje základ Marxovho učenia Bohuněk.

Nepochybne najznámejším dielom Karla Marxa je Kapitál, ktorého prvý diel vyšiel v roku 1867. Jednou z hlavných téz Marxovho učenia je úvaha, že osud jednotlivca závisí v kapitalistickej spoločnosti od spoločenského postavenia, do ktorého sa narodí. Jeho ekonomická závislosť ho následne núti spolupracovať so systémom, a tým si zaobstarávať obživu.

Vykorisťovaní robotníci
Robotník musí vstúpiť do ekonomického vzťahu s kapitalizmom a nechať sa vykorisťovať vládnucou spoločenskou silou, ktorú Marx nazýva buržoáziou. „Robotník je právne aj fakticky otrokom majetnej triedy, a to do takej miery, že je predávaný ako tovar a rovnako ako pri tovare jeho cena stúpa a klesá,“ uvádza sa v súbornom diele Marxa vydanom v 20. storočí pod názvom Spisy.

Ak podľa neho stúpa dopyt po robotníkovi, zároveň stúpa i jeho cena. To isté platí aj v prípade poklesu dopytu. Ak ten klesne natoľko, že robotníci nejdú na odbyt, ocitnú sa na sklade. „Potom zostávajú ležať a keďže sa z obyčajného ležania nedá žiť, umierajú hladom. Vyjadrené rečou ekonómov – výdavky na udržiavanie robotníkov by sa nereprodukovali a boli by to vyhodené peniaze. Na to nikto svoj kapitál nepožičia.“

Kľúčovým faktorom, ktorý podľa Marxa rozdeľoval spoločnosť na dve oddelené skupiny, bolo súkromné vlastníctvo. Išlo predovšetkým o vlastnenie výrobných prostriedkov, ktoré umožňujú robotníkov vykorisťovať. Postupom historického procesu a prirodzeného prerozdeľovania tak vznikla trieda ľudí, ktorá vo svojich rukách akumulovala kapitál.

Táto majetná trieda bola už vopred určená ako vládnuca. Robotnícka trieda bola slobodná len do tej miery, že si mohla vybrať, pre akého kapitalistu bude pracovať. „Neexistuje ekonomická sloboda. Robotníkov námezdný vzťah sa dá pomenovať ako jeho okovy,“ píše Marx.

Neudržateľný komunizmus
Aj preto je podľa neho existencia kapitalizmu dlhodobo neudržateľná. Všetky problémy jednotlivca i spoločnosti spojené so súkromným vlastníctvom mal vyriešiť komunizmus. „Charakteristickým rysom komunizmu nie je odstránenie vlastníctva ako takého, ale odstránenie buržoázneho vlastníctva. Moderné buržoázne súkromné vlastníctvo je posledným a najúplnejším výrazom vyrábania a privlastňovania si výrobkov, ktoré spočíva na triednych protikladoch, na vykorisťovaní jedných druhými. V tomto zmysle môžu komunisti zhrnúť svoju teóriu do jedinej vety – zrušenie súkromného vlastníctva.“

Dnes už nikto nepochybuje o tom, že filozof, historik, sociológ a v neposlednom rade revolucionár Karl Marx je najvplyvnejším socialistickým mysliteľom 19. storočia. A to aj napriek tomu, že počas svojho života nebol príliš uznávaný. Jeho dielo bolo po väčšinu 19. storočia do veľkej miery ignorované.
Význam Marxa začal narastať až po jeho smrti v roku 1883. Jeho sociálne, ekonomické a politické myšlienky sa stali základom socialistického hnutia, ktoré bolo v druhej polovici 20. storočia dominantným vo východnej časti Európy.

Prvou krajinou, kde sa Marxove ekonomické idey začali uplatňovať v praxi, bol Sovietsky zväz. Tam zvíťazila na jeseň roku 1917 socialistická revolúcia. Po druhej svetovej vojne sa k Sovietom pridali ďalšie východoeurópske štáty vrátane Československa. Po Marxovi sa pomenúvali ulice, námestia či dokonca celé mestá. Súčasné východonemecké mesto Chemnitz sa od roku 1953 až do znovuzjednotenia Nemecka v roku 1990 volalo Karl-Marx-Stadt.

Postupne pribúdali aj niektoré štáty Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky. Všade tam sa začal ako jeden zo základných predmetov vyučovať marxizmus-leninizmus. Išlo o verziu Marxovho ekonomického učenia, ktoré Lenin rozvinul do vedeckého systému sociálno-politických názorov. Paradoxne – hoci Marx, Engels a Lenin vystupovali v komunistickej ideológii popri sebe ako pevne previazaná trojica, Marx sa s Leninom nikdy osobne nestretol. Marx zomrel v Londýne v marci 1883, teda v čase, keď mal rodák z povolžského mesta Simbirsk, dnes Ulianovsk, necelých 13 rokov.


Čo žiadal vo svojom diele Karl Marx
1. Vyvlastnenie pozemkového majetku a použitie pozemkovej renty na výdavky štátu
2. Silne progresívnu daň
3. Zrušenie dedičského práva
4. Konfiškáciu majetku všetkých emigrantov a rebelov
5. Koncentráciu úverov v rukách štátu prostredníctvom národnej banky so štátnym kapitálom a s výhradným monopolom
6. Zvýšenie počtu štátnych tovární, výrobných nástrojov, získavanie novej ornej pôdy a melioráciu pozemkov podľa spoločného plánu
7. Koncentráciu kompletnej dopravy v rukách štátu
8. Rovnakú pracovnú povinnosť pre všetkých, zriadenie priemyslových armád, najmä pre poľnohospodárstvo
9. Spojenie poľnohospodárskej a priemyselnej výroby, úsilie o postupné odstránenie rozdielu medzi mestom a vidiekom
10. Verejnú bezplatnú výchovu všetkých detí, odstránenie továrenskej práce detí