Dcéra luteránskeho kňaza vie imitovať hlasy, najlepšie pápeža. V Hamburgu, kde sa narodila, neskôr trávila prázdniny u babičky a osvojila si tamojší prízvuk. Príbuzní jej posielali západné džínsy a tenisky, ale ani v nich dcéra protestantského teológa nebola „cool“.
Bezchybnú ruštinu sa naučila, pretože mesto Templin, kam luteránska cirkev vyslala jej otca, malo ruskú leteckú základňu – bolo skrátka plné Rusov. Rodina sa presťahovala do teologického seminára, ktorý zároveň slúžil ako útulok pre mentálne postihnuté deti.
Merkelová raz povedala, že vďaka tomu pochopila, že kvalitu života nemusí diktovať zdravie. Podľa nej tí, ktorým chýba, majú často veľmi optimistický pohľad na svet. Jej otec nebol v Ulbrichtovom socialistickom Nemecku šťastný, ľutoval, že sa s rodinou nechal premiestniť. Angela, naopak, nemala problém zapadnúť: proti vôli rodičov si presadila vstup medzi pionierov. Bola vynikajúcou žiačkou – a bez červenej šatky by jej v NDR unikali výročné ceny.
Talent na prvý pohľad
Jej učiteľ matematiky spomínal, že bola taká talentovaná a snaživá, že bola číra radosť ju učiť. V lete 1961 sa vracala z prázdnin v Bavorsku. Boli posledné s tamojšou babičkou. Trinásteho augusta, keď sa chystali do kostola, prišla správa, že komunistický režim stavia „múr proti antifašizmu“ (za jediný rok utieklo z východnej časti Nemecka 200 000 občanov).
Angela mala sedem: „Atmosféra v kostole bola strašná, veľa ľudí plakalo. Mama tiež plakala.“ Ako dieťa bola taká nekoordinovaná, že mala problém vyjsť hore schodmi. Všetci sa bavili, keď sa rozhodla stať sa krasokorčuliarkou. Výsmechom sa však nikdy nedala odradiť.
Ku všetkému, čo kedy robila, pristupovala do najmenších detailov pripravená. „Nechcem, aby som bola pred ostatnými nekompetentná,“ hovorila už vo veku, keď väčšina detí to slovo ani nepozná.
Zostáva vám 84% na dočítanie.