Anglickí novinári opisujú Al-Fayeda ako pôvodne „pouličného predavača plechoviek“ z Alexandrie. Ahmed skutočne na uliciach predával, ale (vtedy výlučne fľaškovú) Coca-Colu. K licenčnému vozíku s nápojom, ktorý musel byť aj v tropickom sparne perfektne vychladený, sa pritom nemohol dostať nevzdelaný špinavec.
Musel byť ako zo škatuľky a v strehu – celá armáda amerických inšpektorov dohliadala na to, aby si presladená limonáda (ideálnou teplotou) udržala neodolateľnú príchuť lepšieho amerického života. Pre podnikavého učiteľského synčeka bola okrem toho spôsobom, ako sa priblížiť k tým, na ktorých postavenie ašpiroval.
Na pláži očaril dcéru osobného lekára brunejského sultána a s jej bratom, ktorý sa dal na predaj zbraní, sa spojil aj obchodne. Scenárista Peter Morgan v poslednej sérii Koruny (nepravdivo) umiestnil niekdajšieho anglického kráľa v roku 1946 do Egypta. Potreboval totiž divákovi vysvetliť, aké nedostihnuteľné a žiaduce vtedy bolo byť privilegovaným Britom.
Výkladná skriňa Británie
A skutočne – Ahmed Al-Fayed po ničom inom v živote netúžil viac. So Samirou Khashoggiovou mal výpravnú svadbu a potom zdravého syna. Rok po narodení Dodiho sa však rodičia rozviedli a Mohamed sa so švagrom Adnanom (ktorý sa medzitým stal jedným z najmocnejších obchodníkov so zbraňami na svete) rozhádal.
Avšak získanými kontaktmi sa dokázal vyhupnúť medzi regionálnu elitu. Stal sa na čas dokonca finančným poradcom brunejského sultána. Keď v roku 1979 kúpil (vtedy upadajúci a ošumelý) Hotel Ritz v Paríži, investoval doň sto miliónov dolárov a počas niekoľkých rokov ho vrátil tam, kde býval – na prvé miesto medzi najžiadanejšími hotelmi sveta.
Zostáva vám 80% na dočítanie.