George Mallory bol jedným z prvých horolezcov, ktorí sa pokúšali zdolať závratné výšky Mount Everestu. Celkovo sa o to pokúsil trikrát. Z poslednej expedície v roku 1924 sa však nikdy nevrátil.
Po 100 rokoch od jeho tragickej smrti zverejnili digitalizované listy, ktoré vrhajú svetlo na Malloryho nádeje aj obavy z výstupu na Everest. Posledný Malloryho list odhaľuje, čo zažíval tesne pred svojím zmiznutím, keď smeroval k vrcholu najvyššej hory sveta, píše portál CNN.
Posledná expedícia
Ráno 6. júna 1924 vyrazil George Mallory so svojím spoločníkom Andrewom Irvinom z tábora na svahoch Mount Everestu a zamieril na jeho vrchol. Bol jeden z najväčších svetových horolezcov. Najvyššiu horu sveta poznal lepšie ako ktorýkoľvek iný horolezec v tom čase. Pri predošlých dvoch expedíciách už zažil, aký je to pocit, keď človeku dýcha smrť na krk.
Dvojica horolezcov bola naposledy videná o dva dni neskôr tesne pred vrcholom Everestu. Noel Odell, člen expedície, ktorý zostal v tábore opísal, že spozoroval dve malé čierne pohyblivé bodky, ktoré sa vynorili pri veľkom skalnom schode. Zakrátko sa stratili v hmle, a to bolo poslednýkrát, čo ich niekto videl.
Británia dúfala, že oslávi úspech expedície na Everest, ale namiesto toho ju pohltil smútok, keď domov dorazili správy o úmrtiach. Národný smútok vyvrcholil spomienkovou bohoslužbou v St Paul‘s, na ktorej sa zúčastnil kráľ Juraj V. Bol to prvý a jediný prípad v britskej histórii, kedy sa horolezcom dostala takáto pocta.
Irvinovo telo sa nikdy nenašlo, ale Malloryho pozostatky objavili v máji 1999, 75 rokov po jeho zmiznutí, vo výške 8138 metrov. Na žiadosť jeho rodiny však pozostatky pochovali na mieste, kde boli nájdené. Na mieste našli aj jeho okuliare, náramkové hodinky, výškomer, vreckovka s monogramom a tri listy.
Mizerné šance
Dodnes nie je známe, či sa dvojici horolezcov podarilo zdolať vrchol. No zdigitalizovaná zbierka listov, ktorú zverejnila univerzita Cambridge vrhá svetlo na posledné chvíle Malloryho života.
Listy z Everestu opisujú Malloryho starostlivé prípravy na výstup aj optimizmus ohľadom jeho vyhliadok. Odhaľujú však aj temnejšie chvíle, ktorými si prešiel. V listoch svojej manželke Ruth prehovoril o zdravotných problémoch, neúspechoch aj beznádeji.
Niekoľko dní pred svojím zmiznutím v poslednom liste z 27. mája napísal, že šance na úspech sú mizerné. „Je to 50 ku 1 proti nám,“ píše v liste. Napriek nie príliš pozitívnym vyhliadkam, mal stále nádej, že vrchol Everestu sa im tentoraz podarí zdolať. „Ešte sa potrápime a budeme na seba hrdí,“ pokračuje ďalej.
Entuziazmus sa však u neho striedal s pocitmi beznádeje tak rýchlo ako sa mení počasie na Evereste. „Pozerám sa späť na obrovské úsilie, vyčerpanie a bezútešný pohľad z dverí stanu do sveta snehu a miznúcich nádejí,“ opisoval svoje pocity.
V liste opísal aj moment, keď mu smrť doslova dýchala na krk. Počas jedného výstupu sa zem pod jeho nohami zrútila a zostal zavesený nad roklinou „napoly slepý a bez dychu“. Smrti unikol len o vlások vďaka svojej duchaprítomnosti, keď svoju sekeru zakliesnil do trhliny a celá jeho váha spočinula na nej.
„Sviečka dohorí a musím skončiť. Miláčik, prajem ti to najlepšie, čo môžem – aby tvoja úzkosť skončila skôr, ako dostaneš tie najlepšie správy,“ rozlúčil sa naposledy so svojou drahou polovičkou.
Celkovo zbierka obsahuje okolo 840 listov z rokov 1914 až 1924. Väčšinu z nich však napísala Ruth svojmu manželovi. Jej listy poskytujú podrobný pohľad na každodenný život žien na začiatku 20. storočia.
Everest si zobral vyše 300 životov
Desaťročia po Malloryho smrti sa šerpa Tenzing Norgay a novozélandský horolezec Sir Edmund Hillary stali prvými, ktorí dosiahli vrchol Everestu, a to 29. mája 1953.
V nasledujúcich rokoch sa o výstup na Everest pokúsili tisíce ľudí, pričom jeho vrchol dosiahlo takmer 4-tisíc ľudí. Podľa himalájskej databázy, ktorá zhromažďuje záznamy o všetkých expedíciách, zomrelo v Himalájach viac ako 330 horolezcov odkedy sa vedú moderné záznamy. Niektoré z týchto tiel sa na Evereste nachádzajú dodnes a sú viditeľné pre horolezcov, ktorí ich míňajú.
