Najväčšia povodňová tragédia na Slovensku.Štefan Puškáš/Tasr
StoryEditor

Prívalová vlna neušetrila ani deti, umrelo 50 ľudí. Dedinku Jarovnice zasiahla najväčšia povodňová tragédia

Michal ČiernikTASR12.09.2024., 10:00h

Potopy na Slovensku znepríjemňujú životy ľudí každý rok. Záplavy z extrémnych búrok či roztopeného snehu v horách menia početné a často slabo zabezpečené riečky v deštruktívne prúdy bahna a trosiek. Jedna takáto záplava však navždy zostane čiernou škvrnou v Slovenských dejinách.

Lajkuj Brainee.sk na

Každý rok nejakú časť Slovenska zasiahnu povodne. Spolu s roztápaním snehu vo vyšších polohách či prudkými dažďami, ako to bolo tento víkend na strednom Slovensku, sa malé horské potôčiky a riečky menia na rozbesnené riavy.

Hoci v Ružomberku v nedeľu 11. februára vyhlásili najvyšší tretí povodňový stupeň, k väčšej tragédii nedošlo. „V pohotovosti sú naše Komunálne služby i dobrovoľní hasiči. Všetci dúfame, že rieka sa upokojí a hladina klesne,“ priblížil pre TASR situáciu na rieke Revúca primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň.

image

10-metrová vlna banského kalu zničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Katastrofa v Buffalo Creek pochovala 125 ľudí

Vyliate korytá riek spolu so zosuvom pôdy sú rok čo rok v jarných mesiacoch strašiakom ľudí žijúcich pri vodných tokoch. Takmer pravidelne v rizikových záplavových oblastiach ničia divoké prúdy poľnohospodársku pôdu, nehnuteľnosti či kultúrne pamiatky za milióny eur.

Devastačným príkladom boli letné prietrže mračien v roku 1999, kedy povodne na Slovensku v povodí Dunaja, Váhu, Hrona, Hornádu a Bodrogu spôsobili škody v prepočte za 148,3 milióna eur.

Tragédia v Jarovniciach

Najtragickejšia povodeň však zasiahla naše územie rok predtým. Záplavy, ktoré postihli regióny východného Slovenska zasiahli okolo 10-tisíc obyvateľov v 86 obciach Prešovského a Košického kraja. Zaplavených bolo takmer 2500 domov, pričom 357 z nich voda zničila alebo značne poškodila. Záplavy poznačili 20-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, uhynulo približne 1000 kusov hospodárskych zvierat a celkové škody sa vyšplhali na 32,9 miliónov eur.

Najväčšiu spúšť však povodeň zanechala v obci Jarovnice v Sabinovskom okrese. Dvojhodinová prietrž mračien v oblasti Levočských vrchov spôsobila, že prívalové vody miestnych potokov sa zmenili 20. júla 1998 v povodí Malej Svinky na vraždiaci prúd vody.

Prívalová vlna, ktorá dosiahla v Jarovniciach výšku päť až šesť metrov sa prehnala rómskou osadou a za sebou nechala 50 mŕtvych a ďalších 61 ľudí bolo zranených. Za sútokom Malej a Veľkej Svinky dosiahol prietok vody 200 kubických metrov za sekundu, čo je objem, ktorý zo slovenských riek dosahuje iba Dunaj.

Podľa článku meteorológov Pavla Faška a Eugena Lexmanna v denníku SME z 3. augusta 1998 sa dá usudzovať, že sa nad oblasťou vytvorila tzv. supercela. Je to búrková bunka s mimoriadne silnými výstupnými prúdmi (vzduch v nej smerom nahor stúpa rýchlosťou 50 metrov za sekundu), ktorá rotuje ako malá cyklóna.

image

Prívalová vlna, ktorá dosiahla v Jarovniciach výšku päť až šesť metrov sa prehnala rómskou osadou a za sebou nechala 50 mŕtvych a ďalších 61 ľudí bolo zranených.

Svätopuk Písecký/Tasr

„Supercela, na rozdiel od bežných buniek búrkového oblaku, ktorých životnosť je niekoľko desiatok minút, ‘žije‘ aj niekoľko hodín a produkuje mimoriadne zrážky,“ konštatovali meteorológovia.

„Nikto z obyvateľov, ktorý túto udalosť zažil, na to nezabudne. Ešte aj dnes v mnohých z nás vyvolávajú búrkové mračná obavy a hrôzu. V obci sa snažíme, aby všetci obyvatelia mali možnosť lepšieho bývania a dostali sa z oblastí, ktoré sú ešte ohrozené záplavami. Spoločne musíme zabrániť tomu, aby sa nešťastie zopakovalo," prezradil pri 25. výročí tragédie starosta Jarovníc Florián Giňa.

Top rozhovor
menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/spolocnost/slovensko, menuAlias = slovensko, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
17. november 2024 20:09