V našom rozhovore s Alou sa dozvieš, z čoho mala pred odchodom najväčší strach, prečo sú v Amerike zakázané Kinder vajíčka, v čom sú slovenskí študenti lepší ako tí americkí, ale aj prečo sa neoplatí vtipkovať o zbraniach na školách.
Máš za sebou ročný výmenný pobyt v Amerike. Čo si musela spraviť pre to, aby sa tento obrovský zážitok vôbec uskutočnil?
V prvom rade som musela presvedčiť svojich rodičov, pretože moja mamina s vycestovaním do Ameriky vôbec nesúhlasila a mala strach, že sa mi tam niečo stane. Potom bolo v prípravnom procese dôležité spraviť si prieskum o tom, kam vlastne chcem ísť, cez akú agentúru a ktorý program by mi najviac vyhovoval.
Mala si po návrate veľa vybavovačiek, aby si mohla bez problémov pokračovať na svojej slovenskej škole?
Na Slovensku ma veľa papierovačiek našťastie nečakalo, samozrejme, bolo potrebné priniesť si všetky dokumenty z Ameriky, dať ich preložiť a odovzdať škole. Čo bolo však najnáročnejšou časťou pobytu sú rozdielové skúšky na Slovensku, na ktoré sa niektoré decká učia aj celé leto. Ja som mala šťastie, že som si to vybavila hneď na začiatku prázdnin a ďalej som mala pokoj.
Je známe, že výmenní študenti trávia svoj pobyt v zahraničí u hostiteľských rodín. Mohla si si tú svoju vybrať ty sama? Čo ak by ste si nesadli?
Hostiteľské rodiny si vyberajú študentov jak na Bazoši (smiech). Vidia nás na stránke a vyberú si žiaka, ktorý sa im zapáči najviac. Ak sa náhodou stane, že si nesadnú, čo sa deje veľmi často a bohužiaľ som počula aj o celkom traumatizujúcich zážitkoch s rodinami, je vždy možnosť sa cez agentúru premiestniť do inej rodiny.
Amerika lacná určite nie je. Mala si našetrený väčší obnos peňazí, alebo ako si tam vôbec fungovala?
Mala som obrovské šťastie, že moji rodičia podporili nápad odísť do Ameriky, čo vôbec nebola lacná záležitosť. Mesačne som dostávala vreckové, odporúča sa 550 eur na mesiac, ja som ho však mala omnoho menšie, pretože som to v strede ničoty, kde som bývala, nemala veľmi kde míňať. Amerika istotne nie je lacná, no dovolím si povedať, že to tam nie je až tak výrazne drahšie ako na Slovensku, minimálne čo sa týka potravín. Ak sa bavíme o službách, to už je o inom.
Na TikTok si zverejnila niekoľko videí, kde tvoji americkí profesori ochutnávali naše sladkosti. Je pravda, že je v USA medzi pedagógmi a študentmi skôr kamarátsky vzťah?
Vzťah medzi študentmi a učiteľmi v Amerike je tak nádherný, pretože sa môžete zveriť človeku, ktorý je tu pre vás ako kamarát a zároveň i rodič a mentor. Vždy, keď som s niečím potrebovala pomôcť, sadli si so mnou a spolu sme to vyriešili. Na začiatku som z toho bola popravde šokovaná, nechápala som, že sa môžu študenti s pedagógmi rozprávať ako najlepší kamoši.
Čoho si sa pred Amerikou najviac bála a nakoniec to vôbec nebolo odôvodnené?
Najviac som sa obávala toho, ako budem zvládať predmety ako matematika a chémia po anglicky, v živote som sa totiž v angličtine takéto výrazy neučila. Našťastie, na každej každom prírodovednom predmete sme začínali viac menej od nuly, takže aj so slovíčkami to išlo pomaly, všetko sme si vysvetľovali a rýchlo som nabehla na ich systém.
V USA vraj uvidíš bežne na škole psa. Prečo? Čo ďalšie ťa tam ako študentku prekvapilo?
Ide o školské alebo teda terapeutické psíky, ktoré pomáhajú študentom s úzkosťou. Keď sa s nimi pomaznajú, hneď sa ráno cítia lepšie a možno viac motivovane. Veľmi ma prekvapilo, že učitelia dávajú študentom už vypísané poznámky, kde si stačí len doplniť nejaké slová. Je to podľa mňa super, pretože sa žiak dokáže na hodine plne sústrediť. Všetko sa tam na škole robilo viac menej zážitkovo, napríklad na chémií som mala veľmi málo teórie a všetko sme robili v labáku, na anatómii sme veľa pitvali a celkovo to bolo tým pádom pre mňa všetko viac zapamätateľné.
Veľmi ma šokovalo, že sa v triede každé ráno recituje hymna, ktorá vzdáva úctu USA a ďalej to, akú veľkú zimu na škole majú. Milujú klimatizáciu a aj keď bolo vonku tridsať stupňov, ja som sedela v škole v mikine a bunde.
Aký najväčší stereotyp koluje o amerických študentoch? Sú tí slovenskí v niečom lepší?
Najväčším stereotypom je, že nemajú všeobecnú znalosť a sú zabrzdení. Musím tomu oponovať, pretože ja osobne som mala neskutočne múdrych spolužiakov, ktorí už mali rozbehnuté rôzne biznisy. Geografia im však naozaj chýba, pretože ju nemajú ako povinný predmet a môžu skončiť školu bez toho, aby sa vôbec naučili, kde je Európa.
My Slováci sme vo výhode v tom, že máme odmalička rôznorodé predmety, takže vieme aspoň kúsok zo všetkého. Taktiež sa vieme bifliť, čo sa v Amerike považuje za absolútne neefektívne, s čím aj súhlasím. Ja som to v USA však veľmi využívala a ľahšie sa mi tak naskakovalo na režim.
S akým najväčším bizárom si sa v Amerike stretla?
Amerika je bizár sám o sebe, najmä čo sa týka jedál. Pizza a na nej cestoviny chicken alfredo je tam niečo bežné, za čo by ich Taliani asi na mieste zahlušili. TikTok a Američania je veľmi komická kombinácia, pretože oni sú tí, čo väčšinou udávajú trendy, vedia o každom virálnom videu a TikTok frázy sa stávajú súčasťou ich slovníka. Ja som im úprimne často ani nerozumela, pretože mi to na môj slovenský TikTok ešte nestihlo prísť (smiech). Všade chodia v pyžamách, pretože je im úplne jedno čo si ostatní myslia a zaujímajú sa len o seba.
Vraj sú tam zakázané Kinder vajíčka…
Áno, platí tam tento zákaz, pretože si asi myslia, že ľudia hltajú tie vajíčka celé a udusili by sa na hračke, ktorá je vo vnútri (smiech). V škole sme napríklad nemohli mať klasickú vidličku a nožík, používali sme tam spork, čo je niečo medzi vidličkou a lyžicou, čo bolo odôvodnené tým, že by si študenti mohli navzájom ublížiť. Niektoré opatrenia tam boli naozaj úplne od veci.
Ako by si opísala miestnych? Vedia vôbec, kde je Slovensko?
Väčšina Američanov nás celý čas vníma ako Československo, no samozrejme sú aj výnimky. Niektorí nepočuli o ničom z uvedeného a presvedčila som ich, že Slovensko je ostrov mimo zemegule. Jedna pani sa ma dokonca spýtala, či je Slovensko súčasťou Ameriky, takže to ma celkom zaskočilo (smiech).
Amerika je známa svojim zľahčujúcim prístup ku zbraniam, ktorý často vedie k streľbe na školách. Ocitla si sa počas svojho pobytu v situácii, kedy si sa necítila bezpečne?
Každá jedna americká domácnosť má minimálne jednu zbraň, no na školách som sa stretla s tým, že sú všade policajti, ráno nás sprevádzalo päť policajných áut a nemohli sme nosiť tašky, aby videli, čo máme pri sebe. Každý mesiac sme mali s učiteľmi prednášku o zbraniach, šikane či mentálnom zdraví, takže som sa cítila veľmi bezpečne. Počula som však o jednom chlapcovi na mojej škole, ktorý zo srandy po tréningu povedal, že mu spolužiaci tak lezú na nervy, že by ich všetkých vystrieľal a na druhý deň už bol vylúčený zo školy a na ceste do polepšovne … takže to tam na ľahkú váhu určite neberú.
Čo sa ti na americkom živote najviac zapáčilo?
Bolo to tam úplne iné, ja dievča z Bratislavy som sa zrazu ocitla v Ohiu, takže z metropoly do ničoty (smiech). Vládol tam veľký pokoj, všade boli veľmi prajní ľudia, ktorí sa navzájom neodsudzujú a neporovnávajú.
Jeden rok je celkom dlhá doba, cítila si sa počas svojho výmenného pobytu občas homesick?
Ja osobne som sa dlhé roky mentálne pripravovala na to, že raz odídem do zahraničia, takže som homesick až do takého marca nebola. Vtedy to bol už celkom kritický stav, pretože som mala skoro všetko za sebou, no stále boli predo mnou tri mesiace. Veľmi som chcela vidieť rodinu, no každý deň sme spolu volali asi desať minút a keď som sa vrátila späť, vôbec mi neprišlo, že by som niečo vymeškala. Komunikácia je veľmi dôležitá, vďaka nej som si udržala aj svoj vzťah, ktorý na mňa čakal doma.
Čo si si z tejto skúsenosti odniesla?
Najlepšie na celom tomto pobyte je, že jediný človek, na ktorého sa môžete naozaj spoľahnúť ste vy sami. To naučí človeka extrémne veľa. Nedokážem ani slovami opísať, ako veľmi vďačná som za túto skúsenosť a každému odporúčam vyskúšať si na nejaký čas odísť do zahraničia.
Všimli sme si, že si si od cestovania dlhú pauzu nedala. Aké sú tvoje ďalšie plány, možno zase niečo dlhodobejšie?
V živote som tak veľa necestovala ako tento rok. Momentálne si vyberám, kam pôjdem na výšku a medzi moje vysnívané destinácie patrí Dánsko, Belgicko a Holandsko, takže je ešte vo hviezdach, ako to celé dopadne!
