„Členské krajiny Európskej únie, ktoré ešte neuznali Kosovo, by tak mali urobiť. Srbsko musí zosúladiť svoju zahraničnú politiku s EÚ a Belehrad s Prištinou musia normalizovať vzájomné vzťahy,“ uvádza sa napríklad v balíku uznesení, ktoré v júni minulého roku schválili v Štrasburgu poslanci Európskeho parlamentu.
Naša diplomacia tak Kosovo považuje za súčasť Srbska. Na našich mapách oba celky tvoria jeden útvar. Maximálne sú oddelené prerušovanou čiarou, nie však riadnou hranicou. „Rovnako ako Srbsko, ani Slovensko nemá dnes dôvod pre zmenu svoje pozície, čo sa týka Kosova. Nie sme pripravení prijať samostatnosť Kosova,“ ubezpečil v roku 2015 premiér Robert Fico vtedajšieho predsedu srbskej vlády a súčasného prezidenta Aleksandara Vučiča počas jeho návštevy Bratislavy. A zdá sa, že ani v najbližšom období sa na tomto postoji nič nezmení. Naši predstavitelia viackrát vyhlásili, že v prvom rade si vzťahy musia medzi sebou ujasniť samotní Srbi s Kosovčanmi.
Objavujú sa pritom názory, že tak robíme aj kvôli našim vlastným záujmom. Po kosovskom precedense by totiž podľa niektorých odborníkov mohli nasledovať autonomistické snahy zo strany Maďarov na Slovensku. Podobný dôvod pri neuznaní Kosova majú mať aj Rumuni kvôli maďarskej menšine či Španieli kvôli Kataláncom.