Slovensko je zatiaľ viac ukotvené v realite prítomnosti než budúcnosti. S filozofiou smart cities sa viac-menej iba pohráva. To isté sa nedá tvrdiť o vyspelejších štátoch. Európska únia si dokonca rok 2040 stanovila ako métu, keď sa chce stať svetovým lídrom v zavádzaní inteligentných miest. Podobná ctižiadosť však nie je doménou výlučne starého kontinentu.
Ak slovo smart vo vzťahu k mestu rozmeníme na drobné, môžeme ho dešifrovať ako súbor znakov. S ako sustainable značí udržateľný, M ako mobile nie je ničím iným ako mobilitou, A ako attractive hádam netreba ani prekladať, R je skratkou pre resilient, odolnú a životaschopnú lokalitu, a nakoniec je tu T zastupujúce tolerant – tolerantnosť. Z uvedeného vyplýva, že v inteligentnom meste sa zďaleka nehrá len o úsporu a efektívnosť energií, ekológiu či celkovú hospodárnosť urbanizačného celku.
Niet sa čo čudovať, že na vlne smartu chcú profitovať (a už aj profitujú) veľké i menšie firmy. Medzi lídrov sa zaraďuje gigant IBM, ktorý vztýčil svoje vlajky hneď na viacerých frontoch. V brazílskom Riu de Janeiro uviedla do prevádzky mohutné operačné centrum, tvoriace mozo...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.