Obaja pôsobia ako výskumní pracovníci ekologickej a experimentálnej architektúry. Oboch lákajú smart city a svoju ľudskú energiu vkladajú predovšetkým do tej solárnej. Architekti Ján Legény a Peter Morgenstein.
Inteligentné mesto – pre Slovensko už hmatateľná realita, alebo zatiaľ vzdialená budúcnosť?
Peter Morgenstein: Zatiaľ skôr tá vzdialená budúcnosť. Keď smart city budú naokolo, budú aj u nás. K nám sa dostane všetko, i keď mierne oneskorene (smiech). Má to však jednu výhodu. Môžeme sa učiť z chýb iných, lebo skutočne ide o veľké investície. To však neznamená, že máme čakať so založenými rukami. Chcelo by to aspoň výhľadovo vytvárať koncepty na úrovni miest či mestských štvrtí.
Smart city bol u nás až donedávna neznámy pojem. Dnes sa ozýva čoraz hlasnejšie. Nejde len o ľúbivé proklamácie?
Ján Legény: Na Slovensku sa celá problematika určite nachádza v papierovej rovine. Treba jasne povedať, že koncept smart city zahŕňa veľké množstvo rôznych aspektov, ktoré mesto musí adresne riešiť. To sa často z nejakého dôvodu upriami na vybratý zlomok problematiky, a vyhlási sa za smart. V konečnom dôsledku môže byť toto počínanie škodlivé. Smart city si vyžaduje dlhodobé nastavenie cieľov a multidisciplinárny prístup.
Prečo?
J. L.: Uvedieme príklad. Dotácie na fotovoltiku mali za následok zastavovanie zelených lúk. Bežný okoloidúci takéto solárne elektrárne často vníma ako niečo zbytočné a nezmyselné, je to zaprášené, nefunguje to, zaberá voľné plochy... Nesystematickosť a nedostatočná komunikácia tak vyvoláva skôr negatívny efekt. Nemalo by ísť len o deklarovanie vynaložených prostriedkov.
P. M.: Ako sme už spomínali, smart city ukrývajú v sebe množstvo systémových kontinuálnych krokov. U nás je nebezpečné to, že ak ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.