Obe metropoly delí vzdialenosť len šesťdesiat kilometrov. No kým prvá tróni na najvyšších priečkach v rebríčkoch smart city, druhá môže o nich zatiaľ len snívať. Niet lepšej konštelácie, ako keď sa na druhú stranu Dunaja vyberiete s tým najpovolanejším – hlavnou architektkou mesta Bratislavy a niekdajšou šéfkou projekčnej kancelárie vo Viedni v jednej osobe – Ingrid Konrad.
Akoby sme sa posunuli v čase: Pred domami nepostávajú autá, len sem-tam sa ich zopár mihne popri dopravných značkách s označením maximálnej rýchlosti 30 kilometrov za hodinu. Široké chodníky, nizučké obrubníky. Novovysadené stromčeky pedantne chránia estetické špirály z hrdzavého železa. Na zemi sa ani omylom neocitne pohodený papierik.
Z podzemnej garáže, ktorá má dostatok parkovacích miest vyhradených pre elektromobily vrátane nabíjačiek vychádzame priamo do výkladnej skrine Viedne. Aspern Seestadt – Jazerné mesto. Na ploche 340 futbalových ihrísk sa tu uskutočňuje jeden z najväčších súčasných obytných projektov Európy. A vyšantili sa na ňom nielen architekti.
„Pozrite sa, mlatový materiál vytvára nespevnený povrch, ktorý zadržiava dažďovú vodu,“ upozorňuje nás Ingrid Konrad na plochy medzi chodníkmi a komunikáciami. Nízke obrubníky zase symbolizujú, že smart je symbolom aj pre bezbariérovosť.
S prípravami na výstavbu sídliska vyrastajúceho na ploche bývalého letiska začali Viedenčania už v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Dali dohromady expertov na inteligentné mestá a k slovu sa dostali sociológovia, etnológovia či psychológovia. Aspern je najväčším staveniskom štátu, aj keď v inom zmysle slova, ne...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.