K cukrovke sa Peter Augustín, ako sám hovorí, prejedol. Roky sa nestaral o seba a svoje zdravie. „Prejedal som sa, fajčil som, vyhýbal som sa pohybu. A nepočúval som lekárov,“ hovorí s tým, že cukrovku mala tiež aj jeho babka, ktorá toto ochorenie vôbec neriešila. Časom aj jeho mama, ktorá síce pravidelne navštevovala diabetologickú ambulanciu, no cukrovke nevenovala veľkú pozornosť. Trápili ju totiž ešte aj ďalšie vážnejšie choroby. Keďže cukrovka nebolela, išla akosi na okraj záujmu.
Nadváha už v štyridsiatke
„V štyridsiatke mi diagnostikovali nadváhu, ale chodil som k tomu istému obvodnému, ako moja mama a babka, takže som sa len upokojil tým, že to mám dedičné,“ uvádza pán Augustín s tým, že už vtedy lekár nad ním vyniesol ortieľ, že ho diabetes časom neminie. A tak sa aj stalo.
„Moja životospráva bola taká, akú som videl vo svojom okolí. Chutila mi dobrá slanina, saláma, rád som si zahryzol do domácej klobásky,“ hovorí o svojom stravovaní.
Na rady odborníkov nedbal
Ako plynul čas, tak sa mu aj hodnoty hladiny cukru v krvi postupne zvyšovali. „Dostával som občas dobre mienené rady, že je dobre, aby som si strážil hodnoty cukru v krvi, že cukrovka je tichý zabijak. Síce, že nebolí, ale postupne znefunkčňuje jeden orgán za druhým,“ spomína na obdobie spred viacerých rokoch. Rady odborníkov vôbec nepočúval.
Potom sa ešte pridal stres v práci a všetky tieto faktory sa premietli do jedného bodu. „Skončil som s diagnózou cukrovka a musel som si trikrát denne pichať inzulín. Samozrejme, že sa mi nepáčilo,“ spomína.
Sami si musíme pomôcť
Lekári nám podľa pána Augustína môžu dať lieky, ale veľa záleží na samotnom človeku. „Tak som si jedného dňa povedal, že niečo pre seba by som mal spraviť. Dostal sa som k jednej knihe, kde autor sľuboval, že sa za 8 týždňov dá vyliečiť z cukrovky. A to ma zaujalo,“ hovorí s tým, že zvedavosť bola veľká. Hoci v nej bolo podľa jeho slov aj kopec zbytočných vecí, niečo si z tej knihy predsa len odniesol. „Bolo to stravovanie a tak som si povedal, že to skúsim, to ma predsa nezabije,“ dodáva dnes s úsmevom.
S diétou začal na jeseň, keď je dostatok domácej zeleniny. Konzumácia mäsa bola podľa neho striktne zakázaná. „Prešiel som na taký systém stravovania, že som vynechal mäso, vajcia, mlieko, mliečne výrobky, múku, múčne výrobky, cukor, zemiaky, ryžu, ovocie,“ uvádza. K pôvodnému zoznamu zeleniny pridal ešte ďalšiu: baklažán, cícer, cuketu, cviklu, hrach, kaleráb, petržlen, šošovicu a tekvicu.
Kniha mu pomohla naštartovať
Diétu začínal s váhou 98,7 kilogramov, nameraný tlak dosahoval hranice 145/95 hladina cukru v krvi bola 10,9 mmol/l. Užíval viacero druhov liekov a trikrát denne si pichal inzulín. A začal si viesť prísnu evidenciu toho, čo zjedol. Napríklad prvý týždeň tvorili jeho jedálniček zeleninové vývary, šalát z červenej kapusty, zeleninové šaláty, varená fazuľa či brokolica, dusené hríby. Ráno začínal 3 dl vody. Potom nasledoval vývar, na obed šalát, večeru zakončil vývarom alebo šalátom. Večer pridal ešte za hrsť orechov.
Po týždni mu hmotnosť klesla o 5,6 kilogramov, upravil sa aj tlak na hodnoty 129/79 a cukor v krvi sa pohyboval v rozpätí 5,4 až 7,5 mmol/l. Už na štvrtý deň si prestal pichať Humulín. Aplikoval si len znížené večerné dávky Lantosu.
Aj ďalší týždeň jeho jedálnička tvorila zelenina mrkva, zeler, petržlen, kaleráb, cibuľa, cesnak, cvikla, pór, šošovica. Opäť znížil hmotnosť o ďalšie kilogramy...
Zbavil sa 15 kilogramov
Posledný týždeň však skrátil na štyri dni. „Jednoducho som stratil motiváciu, potiahnuť to ešte tri dni, no s výsledkami, ktoré som dosiahol, som bol nadmieru spokojný,“ hovorí pán Augustín. S váhou sa dostal na 83,6 kilogramov, čiže zhodil presne 15,1 kg zbytočnej záťaže. Zlepšil sa mu krvný tlak, výsledkom bolo, že už nepotreboval také silné lieky, ako na začiatku diéty. Hladina cukru v krvi mu klesla, a tak sa stal preddiabetickým pacientom. Zbavil sa inzulínových preparátov a namiesto 10,5 tabletiek denne mu zostalo 6. Viaceré z nich boli navyše slabšie a menej zaťažovali organizmus.
Boli aj ťažké chvíle
Prvé dni diéty boli podľa pána Augustína náročne najmä z psychickej stránky a boli spojené so značným odriekaním. Postupom času to však bolo ľahšie a ľahšie. „Dosiahnuté výsledky spôsobili, že sa niečo v mojom myslení preinštalovalo,“ hovorí s tým, že na každom kroku sa stretával s pochvalami a ocenením pevnej vôle, tak ho to napĺňalo odhodlaním nepoľaviť. A nepoľavil ani po skončení 53-dňovej diéty, len s tým rozdielom, že si občas v malom množstve doprial hydinu, ryby, syry a niektoré druhy ovocia. „Naďalej som nejedol zemiaky, cestoviny, ryžu, ani múčne jedlá,“ uvádza. Uprednostňoval zeleninu a našiel pasiu vo vyhľadávaní nových receptov.
Svoje skúsenosti vydal aj knižne
K napísaniu knihy ho motivovala všeobecná lekárka MUDr. Jana Mrázová. „Nabádala ma, aby som to už konečne všetko dal na papier, že by to mohlo pomôcť aj iným,“ hovorí. V knihe podrobne uvádza, ako za 53 dni prešiel zo štádia pichania si inzulínu až do štádia preddiabetes. „Samozrejme, všetko sa to dialo pod kontrolou diabetologičky MUDr. Prachárovej a všeobecnej lekárky MUDr. Mrázovej,“ dodáva. V knihe nechýba ani presný jedálny lístok a nesie priliehavý názov: Ako som položil cukrovku na lopatky.