Diabetes mellitus, ľudovo nazývaný aj cukrovka, patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia a je považovaný za neinfekčnú epidémiu tretieho tisícročia. Pacientov s diagnózou diabetes mellitus 2. typu neustále narastá, pričom aj diabetes 1. typu sa vyskytuje čoraz častejšie.
Celosvetovo International Diabetes Federation (IDF) eviduje okolo 536 miliónov diabetikov, na Slovensku ich žije približne 350-tisíc.
Aj diabetik môže žiť plnohodnotne
Pre rôzne obmedzenia a pridružené komplikácie je často cukrovka pre nás veľkým strašiakom, avšak vďaka dodržiavaniu predpísanej liečby, zdravej životosprávy, potrebným technickým vymoženostiam a tiež za pomoci psychickej podpory majú aj pacienti s cukrovkou možnosť prežiť plnohodnotný a kvalitný život.
Napriek tomu, že toto ochorenie je spojené najmä s rizikom akútnych a neskorších – chronických komplikácií, neovplyvňuje iba našu zdravotnú stránku. Všetky telesné komplikácie spájané s cukrovkou majú závažný vplyv nielen na schopnosť čeliť prekážkam v každodennom živote, ale najmä na psychiku, schopnosť socializácie a udržiavania plnohodnotných vzťahov, na vnímanie seba samého a v neposlednom rade aj na zvýšené náklady na život.
– Vplyv na ekonomickú oblasť
V rámci ekonomickej sféry života pacienti s cukrovkou kvôli individuálnej liečbe cukrovky a možným pridruženým komplikáciám majú vyššie náklady na život ako zdravý jedinec. Taktiež treba rátať s častejším dochádzaním k mnohým špecialistom, ktorí by mali byť súčasťou multidisciplinárneho tímu starostlivosti o diabetika. To je spojené s vynechávaním v škole či v práci a vyššími cestovnými výdavkami.
– Vplyv na psychickú oblasť
Psychická oblasť tohto ochorenia je veľmi náročná a špecifická téma, o ktorej sa začína na Slovensku hovoriť čoraz viac, pričom ešte stále je tu však zrejmá tabuizácia psychických ochorení. Psychická dimenzia zahŕňa oblasti, ako pacient prežíva a vníma svoje ochorenie, liečbu a obmedzenia a akú má pre neho ochorenie subjektívnu dôležitosť.
Nielen samotná liečba cukrovky môže byť náročná, ale aj vyrovnávanie sa s pridruženými telesnými symptómami. Tie majú vplyv na sebaobraz, sebavedomie, na výkonnosť jedinca a celkovo na vyrovnávanie sa s týmto ochorením a jeho prijatie.
Cukrovka sa môže spájať aj s výskytom iných psychických problémov a porúch, ktoré môžu negatívne vplývať na pacientovu schopnosť selfmonitoringu glukózy. Pacienti s diabetom sú napríklad ohrození zvýšeným rizikom rozvoja depresie a úzkostných porúch. Taktiež sa môžu objavovať poruchy príjmu potravy, rôzne fóbie (z inzulínových injekcií, z amputácie, z budúcnosti), obsedantné neurózy či vyhorenie z diabetu (diabetes burn-out). Odborníci ako psychológ, sociálny pracovník či psychiater by mali teda tvoriť dostupnú zložku „liečebného“ tímu každého diabetika.
– Vplyv na sociálnu oblasť
V rámci sociálnych dosahov takejto diagnózy si treba uvedomiť, že diabetes nie je „len“ ochorenie samotného pacienta, ale často má vplyv aj na jeho blízke okolie, v ktorom žije, a jeho najbližšiu rodinu. Veľakrát ide o nutnosť zmeniť životný štýl, a teda prispôsobenie sa partnera či celej rodiny diabetikovi. Môže ísť napríklad o zmenu stravovania, vyberanie kvalitnejších (a tým aj drahších) surovín alebo zmenu v trávení voľného času pacienta a celej rodiny – výber vhodnej fyzickej aktivity a športu či prispôsobenie pohybu pri problémoch s mobilitou diabetika.
Nutnosť zmeny a rôzne obmedzenia môžu pomôcť uvedomiť si dôležité hodnoty a priority v rodine a u jej členov. Takáto zmena môže byť ozdravná aj v podobe zlepšenia vzťahov, ale aj nastolenia zdravšej životosprávy, nájdenia si nových spoločných záujmov a aj známych s podobným osudom.
Na druhej strane podpora zo strany rodiny nie je vždy samozrejmosťou, nutnosť zmeny môže viesť k nedorozumeniam a neochote či izolácii rodiny od doterajšieho spôsobu života, priateľov. Úloha rodiny a blízkych nie je pre človeka s cukrovkou druhoradá a už vôbec nie pasívna – úlohou blízkych by malo byť preukázanie sympatií, podanie pomocnej ruky, bytie na blízku, poskytnutie pomoci aj starostlivosti.
Prístup pacienta k ochoreniu
Na tom, ako sa budú rodinné vzťahy vplyvom ochorenia vyvíjať, má hlavný podiel sám pacient – diabetik. Je dobré si uvedomiť, že rodina a priatelia často kopírujú emócie chorého vrátane jeho negatívnych nálad, pasivity, nedôvery v lekárov, unikania zo vzťahov...
Spôsob, akým človek s cukrovkou prijme svoju diagnózu, určuje a sčasti usmerňuje odpoveď aj jeho okolia. Dôležitosť, akú pacient pripisuje svojmu ochoreniu, tiež vplýva na kvalitu jeho života.
Na jednej strane, určite musí svoje ochorenie vnímať ako vážne a uvedomovať si dôležitosť liečby, aby pristupoval k obmedzeniam a k liečebnému režimu svedomito.
Na druhej strane je dôležité udržať si pozitívny postoj k životu a nezanedbávať aj bežné aktivity. Je dôležité svoje ochorenie nevnímať ako obmedzenie ani ako výhovorku. Cieľom je vnímať toto ochorenie ako súčasť života, prípadne ako novú výzvu na zdravší prístup k životu. Ochorenie, ak je prijaté pacientom, môže často pôsobiť pozitívne a stmeľujúco aj na rodinu a blízkych, nehovoriac o lepšej kompenzácii diabetu ako takej.