Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová v piatok označila vyjadrenia o Švédsku a Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktoré vznikli v súvislosti s obvineniami Turecka o tom, že táto severská krajina podporuje teroristické skupiny.
Švédsko: Sú to dezinformácie
Šéfka švédskej diplomacie reagovala: "Vzhľadom na šíriace sa dezinformácie o Švédsku a PKK, by sme radi pripomenuli, že vláda (bývalého švédskeho premiéra) Olofa Palmeho bola prvou hneď po Turecku, ktorá zaradila PKK medzi teroristické organizácie už v roku 1984," uviedla Lindeová na sociálnej sieti Twitter.
Švédsko a Fínsko v stredu podali oficiálne žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie. Ich pričlenenie sa k tomuto vojenskému bloku však komplikujú práve námietky Turecka.
Nevyberané slová
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan so spojeniami o Škandinávii a terorizme operuje neprestajne od chvíle, keď sa začala serióznejšie spomínať možnosť vstupu Švédska aj Fínska do NATO.
Novinárom v Istanbule napríklad prehlásil aj to, že: "Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie."
Ankara obe krajiny obviňuje z toho, že poskytujú útočisko a financie skupinám, ktoré Turecko považuje za teroristické. Menovite ide o už spomínanú PKK a Ľudovú obrannú jednotku (YPG) sýrskych Kurdov.
Len využíva príležitosť
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vie, že Severoatlantická aliancia o Švédov a Fínov stojí, no situáciu chce využiť ako páku na Západ.
"Verím tomu, že postoj Turecka je klasickou formou orientálneho trhového zjednávania. Som presvedčený, že nakoniec k dohode dôjde," vyjadril sa politológ Josef Kraus z Masarykovej univerzity v Brne.
K názoru o využití situácie sa pridávajú aj viacerí analytici. Časť z nich usudzuje napríklad to, že Ankara takto tlačí na Washington, aby jej povolil nakúpiť supermoderné stíhačky F-35.
Ich predaj bol zastavený po tom, čo Turecko napriek opakovanému varovaniu Washingtonu nakúpilo ruský systém protilietadlovej obrany S-400.
O viere, že s Tureckom je možné dosiahnuť kompromis, hovoril aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Hoci berie podľa vlastných slov výhrady Ankary vážne, zároveň spomenul, že "nezhody v aliancii sú bežné".
„Som presvedčený, že môžeme vyriešiť obavy vyjadrené Tureckom tak, aby sa nezdržala cesta Fínska a Švédska k členstvu v NATO,“ povedal Stoltenberg.