Fínsko a Švédsko mieria rýchlymi krokmi do Severoatlantickej aliancie, už podali prihlášky. Oslávne prípitky sa však nekonajú. Prevládla mrzutá nálada. Historickému začleneniu severských krajín do západného spojenectva totiž bráni Turecko.
Prezident Recep Tayyip Erdogan dal jasne najavo, že prístup oboch krajín neschváli. Čo tým sleduje?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že turecký autoritársky vládca sa sústredí najmä na domácu agendu. Erdogan hovorí o obavách o tureckú bezpečnosť, ktorú podľa neho podkopáva kurdská gerila.
Autonomistické hnutia, ako je Strana kurdských pracujúcich (PKK) či v Sýrii pôsobiaca sesterská ozbrojená formácia YPG, považuje za teroristické organizácie. A vo Švédsku žije početná, bezmála stotisícová kurdská populácia.
Erdogan chce podľa štokholmského denníka Aftonbladet jednak jasné odsúdenie kurdských organizácií oboma severskými štátmi, ďalej vydanie viac ako troch desiatok v Turecku stíhaných osôb.
Rovnako chce zrušenie zákazu vývozu švédskych zbraní do Turecka, ktoré padlo po tureckej invázii do Sýrie pred tromi rokmi.
Ťažko čakať, že by Švédsko vyhovelo. "Je to úplne nemysliteľné," uviedol šéf tamojšieho zahraničného výboru parlamentu Kenneth Forslund.
Tlačí na Západ
Turecko však nehodlá ustupovať. Zem čakajú už budúci rok prezidentské voľby a ostro nacionalistické výpady sa dajú vysvetliť Erdoganovou snahou odviesť pozornosť od prepadu ekonomiky a s tým súvisiacej astronomickej inflácie.
Zostáva vám 54% na dočítanie.