NATO už dávno počíta s fínskym a švédskym územím pri vojenskom plánovaní svojho posunu na Východ. Podľa ruskej agentúry TASS to dnes povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po tom, čo švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová podpísala žiadosť svojej krajiny o vstup do aliancie. Rovnaký krok chce spraviť aj Fínsko.
V minulotýždňovom rozhovore s českým vojenským expertom Lukášom Visingrom sa dozviete aj to, prečo má ruská armáda na Ukrajine také veľké problémy:
"Ako Fínsko, tak Švédsko a ďalšie neutrálne krajiny sa už niekoľko rokov zúčastňujú vojenských cvičení NATO a s ich územím NATO pri vojenskom plánovaní posunu na Východ počíta. Teda v tomto zmysle už asi veľký rozdiel nie je," vyhlásil šéf ruskej diplomacie.
Rusko opakovane varuje pred "následkmi" rozširovania aliancie. Ruský prezident Vladimir Putin však v pondelok povedal, že s Fínskom ani Švédskom nemá problém a ani ich vstup do NATO by Moskva nevnímala sám o sebe ako bezprostrednú hrozbu.
Rusko by však podľa Kremľa muselo reagovať, ak by aliancia chcela do týchto krajín rozširovať vojenskú infraštruktúru.
Fínsko a Švédsko dávajú najavo zmenu svojho dlhoročného postoja a záujem o členstvo v Severoatlantickej aliancii v dôsledku napadnutia Ukrajiny Ruskom.
"Jedinou krajinou, ktorá ohrozuje európsku bezpečnosť a otvorene vedie útočnú vojnu, je Rusko," charakterizovala v pondelok fínska premiérka Sanna Marinová bezpečnostné obavy svojej krajiny a tým dôvody, ktoré vedú Helsinki k rozhodnutiu vstúpiť do aliancie.
Podľa Lavrova však Moskva nevidí dôvod, prečo by sa Fínsko a Švédsko mali báť o svoju bezpečnosť. "V ich rozhodnutí, ktoré zrejme bolo aktívne podporované Washingtonom, preto vidíme len geopolitický ťah. Opäť v kontexte zadržiavania Ruska, v kontexte realizácie zámeru NATO rozšíriť svoje akcie na arktický región," povedal ruský minister.