Aké zásadné chyby robíme, keď sa snažíme prejsť na zdravšiu výživu alebo schudnúť?
Zdravá výživa a záujem o zdravý životný štýl je veľká téma, ktorá sa stále rozrastá. Zásadný problém je v obrovskom množstve informácií. Ľudia sa odkláňajú od klasického „sedliackeho“ rozumu a základu, najmä v konzumácii priemyselne spracovaných potravín a takzvanej fitnes výživy. Máme pocit, že potrebujeme niečo špeciálne, aby sme boli zdravší, zabúdame pri tom na základ, ktorý tkvie v kvalitných potravinách a intuícii. Snažíme sa hľadať nejakú „mágiu“, čo je zásadná chyba. Druhá vec, s ktorou sa často stretávam je, že ľudia vo viere jesť zdravo redukčne neskutočne podhodnocujú svoj príjem a telo z nutričnej stránky dostatočne nevyživujú. To môže viesť k zdravotným problémom, ale paradoxne aj k nadváhe. Jedlo totiž môže byť energeticky bohaté, výživovo je však podhodnotené, takže nemáme z čoho prosperovať a nemáme ani správny základ.
Panuje teória, že by sme mali jesť častejšie, lebo keď jeme len nárazovo, telo prejde do akéhosi „hladového“ režimu a aj z toho minima, ktoré dostane, sa snaží vyťažiť čo najviac, ukladá si do zásob a my vlastne priberáme. Čo je na tom pravdy?
Je na tom časť pravdy, lebo metabolizmus sa vždy adaptuje na podmienky, ktoré mu dávame. To je skvelý mechanizmus, ktorý sa však obráti proti nám, lebo sa dostaneme do podmienok, ktoré nie sú ideálne. Adaptuje sa na tento stav, no vníma ho ako stav ohrozenia, pri ktorom musí šetriť. Pri redukčných diétach často číslo na váhe klesá, ale strácajú sa svaly, a nie tuk. Čiže zas si len spomaľujeme metabolizmus, čím sa dostávame do začarovaného kruhu. Máme pocit, že už pomaly nič nejeme, ale napriek tomu priberáme, pomaly aj „zo vzduchu“.
Ako teda von z tohto bludného kruhu?
Pokiaľ je to potrebné, postupne zvyšovať energetický príjem, avšak z kvalitných potravín. Tie telo skutočne vyživia a pomôžu mu zregulovať, koľko toho skutočne potrebuje. Len čo telo ucíti „dostatok“ a dostane sa do pomyselného bezpečia, nemá dôvod držať nadbytočné tukové zásoby alebo vysielať signály prehnaného hladu a chutí, ktoré v konečnom dôsledku vedú len k ďalším výkyvom alebo prejedaniu.
Takže za najpodstatnejšie zo všetkého považujete zbaviť sa spracovaných potravín?
Nerada by som to takto generalizovala. Istá miera spracovania je bežná a potrebná – napríklad keď hovoríme o ovsených vločkách, tiež prešli spracovaním, pretože nám na poliach nevyrástli tak, ako si ich dáme ráno do kaše. To je však nutný zásah, ktorý potravine neuberá na kvalite, iba ju sprístupňuje. Problematické sú však
Zostáva vám 85% na dočítanie.