Prvého apríla 1997 vstali v nemeckej spolkovej republike Hesensko tisícky ľudí o hodinu skôr ako zvyčajne. Miestna rozhlasová stanica totiž deň predtým oznámila, že letný čas sa rozširuje o hodinu navyše.
V roku 2001 zas neprestávali vyzváňať telefóny v redakcii moskovského rádia. Volajúci sa predháňali v ponukách v reakcii na správu, že ruská vláda predáva ojazdené Mercedesy po 500 dolárov.
Päť rokov predtým doslova zamrazila krátka správa agentúry ITAR-TASS, že sa Štátna duma zaoberá návrhom na obnovenie Varšavskej zmluvy a bude žiadať od jej bývalých členov plnenie záväzkov. Zo všetkých troch informácií sa napokon vykľul len prvoaprílový žart.
Takže keď si zajtra ráno otvoríte noviny alebo internet, skúste brať správy s rezervou. Dnes však ešte v plnej vážnosti nazrime do histórie toho, čo dnes celosvetovo poznáme ako deň bláznov, keď sú dovolené rôzne žartíky a nachytávanie. A možno vám popritom napadne, čo by ste mohli vyviesť svojim najbližším.
Alva stratil okuliare
Faktom je, že presný pôvod toho, prečo sa prvý aprílový deň stal tým, čím je dnes, asi nevypátrame. Verzií je viacero, pravdepodobne sa vykryštalizoval ako výsledok kombinácie viacerých faktorov. V podstate až do stredoveku sa ako začiatok roka oslavovalo obdobie okolo jarnej rovnodennosti a tieto oslavy vrcholili práve prvého apríla.
Zavedením takzvaného gregoriánskeho kalendára v roku 1582, ktorý používame v našich končinách dodnes, sa však zrušila kĺzavosť niektorých sviatkov a začiatok roka sa stanovil na prvý január. Ako to už býva, mnohí neboli zo zmien práve nadšení
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 72% na dočítanie.
Zostáva vám 72% na dočítanie.