Ženy dosiahli na poli boja o rovnaké práva a príležitosti počas posledných sto rokov značné úspechy. Dostali sa a uspeli aj v tradične a rýdzo mužských odboroch aj vo vládach v štátoch po celom svete.
Sú vzdelanejšie, zarábajú viac ako pred 50 rokmi, napriek tomu od 70. rokov minulého storočia reportujú európske aj americké ženy stále nižšiu mieru subjektívneho šťastia. Na tento „paradox upadajúceho ženského šťastia“ upozornili ekonómovia Betsey Stevensonová a Justin Wolfers už v roku 2005 a samozrejme začali pátrať po jeho príčinách. Logicky sa tu núka odpoveď, že toho majú jednoducho veľa.
Záhadu ženského (ne)šťastia
Nielenže sa môžu realizovať v pracovnom a verejnom živote, z čoho vo výsledku ťaží celá spoločnosť, ale na ich pleciach leží stále väčšina starostlivosti o domácnosť a deti. Po príchode domov ich stále čaká druhá zmena a sú vyčerpané, nahnevané a frustrované.
Lenže ani tento fakt záhadu ženského (ne)šťastia úplne nevysvetľuje, pretože pri pohľade na jednotlivé európske krajiny vykazuje nedostatky. Napríklad Švédky sa cítia horšie ako Grékyne, hoci menej ako 35 percent švédskych žien vykonáva tri štvrtiny z domácich prác, zatiaľ čo v Grécku to je celých 81 percent žien.
Paradox je tak zrejme zakopaný v očakávaniach, ktoré do rodovej rovnosti vkladajú (nielen) Švédky a ktoré sa im nedarí naplniť. Zo stránok časopisov pre ženy na nás neustále pozerajú usmievavé celebrity, matky a úspešné ženy, ktoré sa snažia všetkých okolo seba presvedčiť, že je možné mať všetko naraz a ktorá z nás to nezvláda s ľahkosťou a gráciou, zlyháva.
Vodkyňa? Áno, ale hlavne matka
Tento toxický a nebezpečný mýtus je naratívom platným aj v 21. storočí.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.