Preto sme si prišli reštauráciu Riverbank na brehu Dunaja v Bratislave otestovať. Pri našej poslednej návšteve pred štyrmi rokmi sme neboli veľmi nadšení.
Meno Jardu Žídeka by však predsa len malo byť zárukou veľkej profesionality. Jarda Žídek je majster nad majstrov. Aby sme si preverili jeho kuchárske umenie, nechali sme si pripraviť päťchodové menu.
Na úvod sme ochutnali domáci hummus a gazdovské maslo s domácim chlebom. Z kuchyne sme k tomu dostali pozdrav v podobe tataráka z údeného lososa. Naservírovali nám ho na chrumkavom chlebovom chipse.
K tomu sme si pripili aperitívom a test Riverbank reštaurácie sa mohol začať. Prvý chod boli mušle svätého Jakuba s vyprážaným karfiolom, hrozienkami, zelenou špargľou a výbornou maslovo-zázvorovou omáčkou.
Pokračovali sme údeným pstruhom so zemiakovou penou – jedlo ešte ozdobila chrumkavá cibuľka s pažítkou. Na prvý pohľad to bolo obyčajné, jednoduché jedlo, ale nás skutočne nadchlo, bolo ľahké a veľmi výrazné. V jednoduchosti je totiž krása.
Už ste niekedy ochutnali stratené vajce na vyklíčenej červenej pšenici s májovými hubami? Je to veľmi odvážna, ale mimoriadne moderná kombinácia a my sme boli nadšení.
Óda na ružový jahňací chrbát
Jarda Žídek si dáva záležať na čerstvých a lokálnych surovinách. Preto nás vôbec neprekvapilo zloženie hlavného chodu. Dostali sme jahňací chrbát zo slovenského chovu. Bol úžasný, krásne doružova upečený s prílohou z farebných mrkvičiek a výbornou omáčkou.
S Jardom sme sa zhodli, že mäsu veľmi prospeje ďalšie zrenie. Naša jediná výčitka smeruje k obsluhe. Čašník nám totiž nevedel vymenovať názvy všetkých syrov, ktoré sme dostali k červenému vínu. To by sa v takejto mimoriadnej reštaurácii určite nemalo stať.
Ako dopadlo kráľovstvo Jaroslava Žídeka? Prečítajte si v magazíne prečo nie?!, ktorý je dnes vložený ako príloha do Hospodárskych novín.