Veľká noc má povesť najväčšieho kresťanského sviatku najmä kvôli onomu biblickému príbehu, na konci ktorého bola prázdna pohrebná jaskyňa a jej dočasný „obyvateľ“ medzičasom stoloval vedľa svojho otca na nebesiach. Nech už veríte či neveríte čomukoľvek, je to jeden z tých sviatkov, pri ktorom nás tradície stretnú chtiac-nechtiac. I keď len v drobnostiach.
No predovšetkým, stretne nás jedlo. Veľa jedla. Na veľkonočnom popôstnom stole nesmú chýbať vajíčka, niečo zelené, údeniny a, samozrejme, rôzne pečivo. Nad tým všetkým v mnohých rodinách dodnes tróni veľkonočný baránok. Ehm, alebo minimálne tvor, ktorý by sa mal naň ponášať.
Pretože pokiaľ sa spoľahnete na vlastné pekárske a najmä dekoratérske schopnosti (a neprinesiete si dokonalú sladkú skulptúru z obchodu), výsledkom môžu byť doširoka roztiahnuté kútiky úst vašich spolustolovníkov. Ale napokon, dobrá nálada je v posledných mesiacoch u nás nedostatková, takže pokojne, hor sa do pečenia. Kým sa vám rozohreje rúra, povieme si, ako a prečo si to vlastne to nebohé kučeravé stvorenie cestu na naše stoly našlo.
Nevydarené, ale úsmevné, pokusy si pozrite v galérii, plus jeden vzorový bonus:
Symbol slobody i obety
Podobne ako na Vianoce, i na veľkonočné sviatky mala takmer každá činnosť a každý pokrm svoju symboliku či obradný charakter. „Typickým jedlom bolo uvarené vajíčko ako symbol plodnosti a nového života. Rozkrojilo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, museli ho zjesť všetci, aby držali spolu a boli zdraví,“ vysvetlila v rozhovore pre HN magazín etnologička Katarína Nádaská.
„Pravoslávni a gréckokatolíci mali špecifické jedlá, ich pôst bol oveľa prísnejší. Počas Veľkej noci potom jedli obradový koláč, pasku alebo paschu. Alebo žlutu hrudku. Tieto jedlá sa pripravovali iba na Veľkú noc. A pridávali sa vajcia a všetko zelené, či už špenát, šalát, medvedí cesnak, bylinky,“ vyratúva ďalej.
Celoplošne sa tiež po pôstnom období dostalo na stôl mäso, či už z fašiangových zabíjačiek alebo čerstvé. „V bohatších rodinách sa Veľká noc nikdy neobišla bez pečeného alebo duseného baránka. Tie chudobnejšie rodiny mali kozliatko. Tento zvyk zanikol zhruba v polovici 20. storočia. Pečené jahniatko nahradil sladký baranček z piškótového cesta,“ pokračuje etnologička.
Symbolika barančeka bola mnohovrstevná.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 56% na dočítanie.
Zostáva vám 56% na dočítanie.