Máločo je dnes pod intenzívnejšou výskumnou paľbou ako mikrobióm. Na početné (a rozmanité) osadenstvo črevných baktérií sa zameriavajú vedci z celého sveta. Dôvod je naliehavý. Alojz Bomba, vedúci výskumný pracovník v spoločnosti PerBiotiX a bývalý dlhoročný prednosta Ústavu experimentálnej medicíny Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ho približuje takto:
„Všetky chronické choroby – srdcovo-cievne, nádorové, duševné, neurodegeneratívne, metabolický syndróm, obezita, črevné zápalové choroby, syndróm dráždivého čreva... – sú spojené s narušením črevného mikrobiómu.“ A za jeho narušením stojí predovšetkým nevhodná výživa.
„Meníme si ňou zloženie, rozmanitosť a funkčnosť mikrobiómu, v dôsledku čoho vzniká črevná dysbióza, ktorá poškodzuje črevnú bariéru. A to je veľmi významný problém. U zdravého človeka totiž prechádza črevnou bariérou do krvi len to, čo má: natrávené živiny a ich základné zložky. Ak je narušená, prechádzajú do krvi aj látky, ktoré telu škodia. Neraz dochádza aj k morfologickým zmenám črevnej sliznice, čo má za následok aj zmeny na úrovni trávenia a vylučovania enzýmov,“ objasňuje vedec.
No kým nevhodná strava črevo ničí, tá „dobrá“ ho zas dokázateľne lieči. Na čele s kyslou kapustou a hlavnou postavou nášho článku. „Už profesor Ebringer (Libor Ebringer bol popredný slovenský mikrobiológ a pedagóg, pozn. red.) dokázal, že nepasterizovaná bryndza obsahuje viacero prospešných probiotických mikroorganizmov s rôznymi zdravotnými účinkami – okrem iného aj na srdcovo-cievny systém.
Bryndza obsahuje tiež rôzne bioaktívne látky, ktoré okrem iného zvyšujú, podobne ako omega-3 mastné kyseliny a vláknina, efekt mikrobioty.“ Nuž áno, ale existuje aj „bé“. Nepasterizovaná bryndza síce lieči, no zároveň nám môže privodiť aj problémy – predovšetkým ako potenciálny zdroj nákazy encefalitídou. Aké veľké však toto riziko podľa odborníkov naozaj je? A využívame na jeho zníženie skutočne všetky dostupné prostriedky?
Potravina z múzea
Biele zlato; výrobok s chráneným zemepisným označením na úrovni Európskej únie. Ako naznačuje metafora, ktorú sme si pre ňu zvolili, aj legislatívne snahy, ktoré sme dotiahli do úspešného konca – je to komodita, ktorú si naozaj považujeme.
Máločo nás zo strany cudzinca dojme viac, ako keď sa vyzná z lásky k haluškám s bryndzou. Akoby prijatím jej špecifickej chuti jedným šmahom objal aj našu slovenskú osobitosť. No city sú jedna vec a činy druhá.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.