Znižujú plytvanie potravinami; vytvárajú lepší výživový profil potravín; dodávajú telu vlákninu. A vo výpočte ich benefitov by sa dalo pokračovať. Verte, či nie, reč je o aditívach. Inými slovami, prídavných látkach, teda zložkách potravín, ktoré laici neraz považujú za hlavného vinníka civilizačných ochorení.
A my naznačujeme, že v skutočnosti pôsobia na naše telo blahodárne? Nuž, odpoveď je trochu zložitejšia – a my si ju o chvíľu aj rozmeníme na drobné. Isté však je, že benefity týchto látok sú významnejšie ako ich riziká. A tiež to, že hlavní pôvodcovia našich zdravotných problémov sa skrývajú inde. Ako teda so všetkými tými sorbanmi, benzoátmi, siričitanmi či dusitanmi spolunažívať? A na čo si pri našej snahe zachovať si zdravie dávať podstatne väčší pozor?
O karmíne a dusitanoch
Vďaka prídavným látkam sa zvýšila dostupnosť potravín a ich celkový sortiment. A navyše sa výrazne zvýšila ich bezpečnosť, najmä v zmysle primárnej prevencie chronických neinfekčných ochorení. Napriek tomu sa z času na čas vynorí otáznik, pre ktorý sa bezpečnosť toho-ktorého „éčka“ dôkladne preveruje. A iba výnimočne sa medzi nájdu nimi nájdu aj také, ktoré neprejdú re-testom s úplne čistým štítom. Tak si na ne posvieťme.
Karmín alebo extrakt košenily. Toto červené potravinárske farbivo (paradoxne, prírodného charakteru, extrahované zo samičiek hmyzu nazývaného červec nopálový) bolo v podozrení už dlhšie. A skutočne sa potvrdilo, že u senzitívnych jedincov dokáže vyvolať reakciu, prejavujúcu sa ako Quinkov opuch (akútny, nezápalový opuch kože či sliznice, ktorý môže viesť k uduseniu, ak sa vyskytuje v oblasti hrtana), bronchospazmus a dýchavičnosť.
„Ako najvýznamnejší zdroj E 120 sa ukázali byť ochutené mliečne výrobky a ochutené nápoje a omáčky,“ píše
Zostáva vám 76% na dočítanie.