Svätý grál v podobe super potraviny či dokonalej stravovacej metódy nás máta už stáročia. A v tom dvadsiatom prvom obzvlášť. O to obozretnejšie sa treba stavať ku všetkým, ktorí na túto métu ašpirujú.
Propagujú sa už aj na bilbordoch a stali sa takmer synonymom zdravej desiatej či olovrantu. Takzvané raw (a) proteínové tyčinky však ukrývajú viacero nášľapných mín, pre ktoré ich so symbolom zdravej výživy naozaj nemožno stotožňovať. Prvá z nich má názov: FODMAP sacharidy.
Raw v staniole?
Možno to poznáte. Nemali ste na obed fazuľu ani kapustu, a predsa sa cítite nafúknutí. Ak na sebe tento jav pozorujete opakovane, mali by ste spozornieť. Je celkom možné, že patríte k ľuďom citlivým na spomínané FODMAP sacharidy. Najnovšie štúdie ukazujú, že práve ony, presnejšie znížená tolerancia na ne, spôsobuje, alebo sa významne podieľa na celom rade tráviacich problémov: syndróme dráždivého čreva, zvýšenej priepustnosti čreva a niektorých ďalších. Tieto sacharidy sa nachádzajú v celom rade potravín: od jabĺk cez cesnak a pšenicu až po med. A práve raw tyčinky sú v tomto smere doslova koncentrátom a trávenie citlivejších jedincov môžu pravidelne vyraďovať z prevádzky.
Igor Bukovský, lekár z Ambulancie klinickej výživy, pridáva navyše aj ďalší argument proti proteínovým tyčinkám. „Keď robíme analýzu stravy u našich klientov, v deväťdesiatich percentách konzumujú nadmerné množstvo bielkovín. Naozaj nevidím dôvod na to, aby sme ďalšími malými jedlami počas dňa ich príjem ešte zvyšovali,“ tvrdí. Za otázne považuje aj označenie raw.
„Naozaj sa za surovú stravu dá považovať čosi, čo je priemyselne spracované a zabalené v staniole? Moderné, technologicky pripravené potraviny, pri ktorých síce nie je prekročená teplota varu, ale pripravujú sa pri 40 stupňoch, sa podľa mňa síce dajú ešte v chemickom zmysle nazývať ako surové, ale už to proste nie je prirodzená surová strava.“ Za tú považuje napríklad kaleráb, ktorý si vytiahnete zo zeme a zjete.
Kontroverzný kokos
Jednoznačne kontroverzná je aj takzvaná super potravina – kokosový tuk, ktorý sa v poslednom čase stal minimálne čo do spotrebiteľskej náklonnosti priamym protipólom palmového. (Hlavný rozdiel je v tom, že každý pochádza z iného druhu palmy.) Napriek tomu, že v panenskej podobe obsahuje až 92 percent nasýtených mastných kyselín, čo je najviac spomedzi rastlinných i živočíšnych tukov vôbec.
„Do nebies“ ho podľa Minárika vyniesli výsledky niektorých experimentálnych štúdií, potvrdzujúce, že strava bohatá na panenský kokosový tuk zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu v krvi. Žiaľ, iné štúdie zasa zistili, že hoci kokosový tuk naozaj mierne zvyšuje dobrý cholesterol, približne v rovnakej miere zvyšuje aj ten zlý. Aj z tohto dôvodu sa podľa Minárika renomovaní špecialisti na výživu, ako aj zdravotníckej organizácie na čele s WHO, k jeho systematickej konzumácii stavajú rezervovane.
Celý článok a viac o mýtoch v zdravej strave si prečítajte v HN magazíne, ktorý bude už tento piatok vložený v HN.