Diabol sa skrýva v detailoch. Už jediný centimeter, o ktorý je hlava predsunutá od svojho ideálu, znamená o osem kilogramov väčšiu záťaž na trapézy.
Mimoriadne rozšírený zlozvyk, ktorého sa absolútna väčšina z nás denne dopúšťa pri sedení pred monitorom (ale aj v mnohých iných situáciách), je pritom potenciálne vysoko rizikovou kockou domina, ktorej pád dokáže vyvolať spúšť v podobe poškodeného pohybového aparátu či zápalu, ktorý môže vyústiť až do artritídy.
O podráždenosti, úzkosti, kŕčových žilách, hemoroidoch či bolestiach hlavy ani nehovoriac. Našou dnešnou témou je však chrbtica a kĺby.
Každý deviaty
Máte už definitívne nakúpené darčeky pod stromček? Ak náhodou nie, máme pre vás tip (prípadne si naň spomeňte v posviatočných výpredajoch): balančné pomôcky. Iste, sexi to práve neznie.
A existuje i nemalé riziko, že sa taká vecička zaradí do kategórie lapačov prachu. Dá sa však minimalizovať, ak dodržíte nasledujúce pravidlá: 1. Zvolíte na úvod takú, ktorá od budúceho používateľa nebude vyžadovať žiadnu aktivitu. 2. Naštudujete si jej opodstatnenosť, ktorú obdarovanému zrozumiteľne a ideálne aj s istým humorom odprezentujete.
Určite nič nepokazíte poduškou pod kostrč, ergonomickou podložkou pod myš či opierkou nôh k počítaču či televízii. Význam balančných pomôcok spočíva v tom, že udržiavajú telo v správnej polohe: niektoré tým, že mu poskytnú pasívnu oporu, iné tým, že ho donútia aktívne zapojiť svaly. V skutočnosti môže ísť o jednu z najlepších investícií do svojho zdravia.
Funkčné poruchy spojené so svalovou dysbalanciou má podľa slov fyzioterapeuta Jakuba Miklánka až 90 percent ľudí. Absolútne najrozšírenejšou (týka sa 80 percent z nás) je v postavení panvy a dĺžke nôh.
Dôsledkom je, že skrátená noha absorbuje pri chôdzi a pomalšom behu až štvornásobne väčšiu záťaž. Netreba veľkú predstavivosť, aby človek pochopil, aký to má dosah na postihnuté kĺby a chrbticu.
„U ľudí s nedostatočnou pohybovou aktivitou a u športovcov preťažených tréningom ide dokonca až o šesťnásobok telesnej hmotnosti,“ dopĺňa Jakub Miklánek pre magazín RunGO, a týmto príkladom zároveň výstižne ilustruje, že extrémy v podobe nedostatočného, ako ani nárazového pohybu nášmu chrbtu a kĺbom jednoducho nesvedčia.
Začína sa to hrbením
A čosi podobné platí aj pre sedenie. Ide o najmenej prirodzenú a najzaťažujúcejšiu polohu pre všetkých stavovcov – človeka nevynímajúc. Samozrejme, vzhľadom na povahu prác v 21. storočí sa mu väčšina z nás nevyhne.
To však ako alibi nepostačuje: kompenzácia je totiž možná vždy a jej najdôležitejšie zásady od nás ani mnoho nevyžadujú. Kľúčové je dostať ich do tela, aby nás začalo samo upozorňovať, keď čosi potrebuje.
Napríklad častú zmenu polohy – tá je totiž popri šetrnej polohe rúk, nôh či hlavy alfou a omegou (a tiež ľahšie dosiahnuteľnou než prvé menované) pri snahe minimalizovať deštruktívne dosahy sedavej práce: ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.