Psychológovia vedia, že najistejšou cestou, ako sa dopracovať k chronickej – v tomto prípade duševnej – bolesti, je vyhýbanie sa akútnej. A čosi podobné platí aj pre telo.
Samozrejme, existujú bolesti natoľko intenzívne – a je jedno, či pochádzajú z tela alebo z duše, o čosi neskôr si ukážeme, že v tom nie je až taký rozdiel –, že nepotlačiť ich by pre nás bolo zničujúce.
Niekedy sa o to postará samotný organizmus svojimi vrodenými mechanizmami (trebárs bezvedomím), inokedy musia prísť na rad medikamenty. No ak sa len trochu dá, vždy sa k pôvodnej bolesti treba vrátiť. A ošetriť zranenie, z ktorého pochádza.
Inak sa vystavujeme riziku, že primárna bolesť vyvolá sekundárnu, tá terciárnu... a uviazneme v bludnom kruhu ťažko rozmotateľných príčin a následkov. Žiaľ, realita je taká, že presne toto sa deje čoraz väčšiemu počtu z nás.
Nádorová a nenádorová
Najjednoduchšia definícia bolesti znie, že ide o nepríjemný zmyslový a emočný vnem, ktorý signalizuje poškodenie tkaniva. Zďaleka však nemusí ísť len o tkanivo.
Za vôbec najhoršiu bolesť sa vo všeobecnosti pokladá tá v dôsledku popálenia, úrazov, alebo v konečnom štádiu onkologického ochorenia. Nádorovou bolesťou podľa štatistík trpí tretina ľudí v začiatočnom štádiu, 70 percent v pokročilom a až 90 percent v terminálnom.
„Všetko, čo súvisí s dráždením nervu, je veľmi bolestivé,“ hovorí pre Lidové noviny Jiří Kozák, primár Centra liečby bolestivých stavov Fakultnej nemocnice Motol. Či už je na príčine zub, alebo zhubný nádor, ktorý prerastie až k nervovej štruktúre v chrbtici. Tragickým paradoxom je, že silná bolesť navyše môže navodiť poruchu imunitného orgánu, ktorá šírenie nádoru ešte urýchľuje.
Mimoriadna bolestivosť popálenín súvisí so skutočnosťou, že v pokožke a slizniciach je veľmi veľa štruktúr plných nociceptorov, čiže receptorov bolesti. „Rozsiahlejšia popálenina, a nemusí byť ani hlboká, preto môže vyvolať takú extrémnu bolesť, že človek upadne do bezvedomia,“ vysvetľuje primár Kozák.
Podobné je to s nádormi. Ak postihnú miesto, ktoré má nociceptorov veľa, bolí. V ľudskom tele sú však aj miesta, kde nie sú takmer žiadne. Napríklad pečeňové tkanivo či vnútro kostí. Ak nádor rastie v týchto orgánoch, bolesť sa objaví, až keď orgán začne meniť svoj objem a tvar, pretože v obale pečene aj kostí už receptory bolesti sú.
Pacienti s nádorovou bolesťou ešte donedávna tvorili aj najpočetnejšiu skupinu algeziologických ambulancií – čiže tých, ktoré sa špecializujú na chronickú bolesť. Dnes je to už inak.
„Prichádzajú najmä pacienti s neuropatickou vertebrogénnou bolesťou pri zmenách na chrbtici, ale prib...
Zostáva vám 85% na dočítanie.