Takej skupine mužov, ktorí majú 40 rokov a viac a chceli by sa vrátiť ku športovaniu, ktoré robili pred dvadsiatimi rokmi, keď boli ešte mladí, povedzme ku hraniu futbalu na súťažnej úrovni, by sa to nemuselo zdravotne vyplatiť. V prípade žien je táto hranica posunutá z biologických a hormonálnych dôvodov na 50 rokov a viac. V uvedenom veku sa človek cíti pomerne dobre, väčšina ťažkostí je schovaná pod fungujúcim povrchom, ale pri nečakane veľkej športovej záťaži by sa zdravotné problémy mohli objaviť.
Ďalším faktorom pri rozhodovaní je zváženie, nakoľko som zdravý. Keď mám 25 rokov a som stopercentne zdravý, je to iné rozhodovanie, ako keď štyridsiatnikovi lekár niekoľkokrát nameral vyšší tlak alebo vyšší cholesterol, prípadne keď budúci športovec vie, že má opakované problémy napríklad s členkom. V tom prípade považujem za nevyhnutné, aby muž vo veku od 40 rokov a žena od 50 rokov (tu však ide skôr o biologický ako kalendárny vek) pred športovaním navštívili svojho praktického lekára či odborného lekára, a spýtali sa, či môžu určitý druh športu vykonávať.
Lekár ich môže poslať na záťažové testy a po ich vyhodnotení povie, že mu napríklad športovanie iba prospeje. Ak sa človek, ktorý v 55-tich rokoch riadi firmu, sedí iba pri počítači a na poradách a občas cíti bolesť v hrudníku, rozhodne športovať, je úplne presne predurčený k tomu, aby sa mu niečo stalo. Keď lekár šport odporúča, nemá cenu športovať iba raz týždenne. Aby táto aktivita mala nejaký zmysel, musí ju náš športovec vykonávať trikrát až štyrikrát týždenne, napríklad každý druhý deň. No a v tom prípade musí zvážiť, či na šport bude mať vôbec čas a vôľu. Ak áno, potom si musí vybrať šport, ktorý ho bude baviť. Pre tých ľudí, ktorí mali v športovaní veľkú pauzu, je lepší cyklický šport, teda opakujúci sa pohyb. Môže to byť chôdza alebo behanie, jazda na bicykli, veslovanie. Pri takomto pohybe máte totiž pod vašou kontrolou frekvenciu a intenzitu pohybu. Tak môžete ovládať vnútornú telesnú intenzitu, čím vlastne riadite odpoveď organizmu.