Asi iba málokto môže povedať, že je so svojou postavou bez výhrad spokojný. Zatiaľ, čo niekoho trápi veľké brucho, iný nemôže zohnať nohavice, ktorý by natiahol cez väčší zadok. S drobnými nedokonalosťami svojho tela každý bojuje po svojom. V dnešnej dobe síce snáď už nikto neverí tomu, že sa tuku z problematických partií zbavíme sedením pri televízore s vibračným pásom na bruchu, avšak stále sú takí, ktorí sa denne trápia niekoľkými sériami jednoduchých cvikov na brucho (nazývaných „sed – ľah“) s cieľom získať dokonalé krivky.
Lokálne chudnutie je starý fitnes mýtus, ktorý koluje po posilňovniach už veľa rokov. Týmto spôsobom však ľudské telo nefunguje. Ak chudneme, tak spravidla rovnomerne a nie iba na jednej časti tela. Tuk strácame primárne v dôsledku negatívnej energetickej bilancie, čo znamená, že je vydanej viac energie, ako jej bolo prijatej. Čas strávený napríklad „sed – ľahmi“ tak v tomto prípade považujem za premárnený. Okrem vhodnej fyzickej aktivity je navyše potrebné tiež upraviť jedálničiek. S tým, že lokálne chudnutie je prirodzeným spôsobom takmer nemožné, súhlasí tiež obezitológ Štepán Svačina. „Pri chudnutí sa najprv stráca tuk v orgánoch, teda napríklad v pečeni, potom tuk na bruchu a následne celkový tuk. Lokálne chudnutie určitých partií je tak možné dosiahnuť iba liposukciou. V takom prípade ide však iba o kozmetický efekt, bez toho aby sa zlepšoval náš zdravotný stav,“ vysvetľuje.
Telo chudne ako celok
Pre tých, ktorí by sa chceli zbaviť tuku v určitých oblastiach, je tak kľúčom k úspechu skôr celkové chudnutie ako každodenné trápenie sa neefektívnymi cvikmi. Ľuďom, ktorí sa snažia zhodiť nejaké to kilo, sú obecne odporúčané aktivity s nižšou intenzitou, kedy sa ich pulz pohybuje medzi 60 až 65 percentami ich maximálnej pulzovej frekvencie. Týmto spôsobom bude pre naše telo zaistené dostatočné množstvo kyslíku, ktoré je kľúčové preto, aby sme ako hlavný energetický zdroj využívali tuky. Nízka intenzita tréningu je navyše ďaleko príjemnejšia aj pre začiatočníkov, umožňuje aktivitu vykonávať dlhšie a rýchlejšie regenerovať.
Pre niektorých je však pohyb pri nízkej intenzite zdĺhavý a nutný. Pre tých je ideálnym riešením intervalový tréning, ktorý poznáme ako High Intensity Interval Training alebo pod anglickou skratkou HIIT. Takéto cvičenie má výhodu časovej nenáročnosti, tréning zaberie zhruba 20 minút. Je možné ho vykonávať ako v posilňovni, napríklad na bežeckom páse, rotopéde, tak i vonku v prírode alebo doma. Princíp spočíva v striedaní intervalov s vysokou intenzitou a intervaly odpočinku, po niekoľko kôl. Potom môže nasledovať väčšia pauza a prípadná zmena cviku.
Genetiku neprekabátite
Majte však na pamäti, že vaša postava je odrazom nielen cvičenia a stravy, ale podieľa sa na nej tiež pohlavie, vek, hormóny a v neposlednom rade tiež genetika. Zatiaľ čo niekto sa tak môže napchávať od rána do večera do prasknutia a nepriberie ani deko, inému stačí snáď iba privoňať k čokoládovej torte a kilá letia hneď hore. Áno, aj za túto nespravodlivosť môžu vo väčšine prípadov práve gény, ktoré si bohužiaľ nikto z nás vybrať nemohol. Jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý sa podieľa na vzhľade našej postavy, je telesná stavba alebo somatotyp. Existuje celý rad typov telesnej stavby, väčšinou sa však uvádzajú základné tri, endomorf, mezomorf, ektomorf. Endomorf má väčšie množstvo telesného tuku a ľahko mu rastie hmotnosť. Naproti tomu mezomorf rýchlo dokáže naberať svalovú hmotu s nízkym pomerom podkožného tuku. Ektomorfovia sú zas typicky chudí ľudia, s úzkymi ramenami i hrudníkom a dlhými končatinami, ktorí iba s ťažkosťami dokážu priberať na váhe. Presnejšie zistiť, aký ste somatotýp, môžete iba prostredníctvom merania, ktoré robia niektoré fitnes centrá a ďalšie špecializované zariadenia pre športovcov. Na základe toho, akú máme telesnú stavbu, sa potom dá oveľa ľahšie zostaviť vhodný tréningový plán a jedálničiek pre dosiahnutie vytúžených výsledkov.