Spätný náraz do nohy je pri tvrdom povrchu rovný dvojnásobku až trojnásobku hmotnosti bežca. Niektoré podklady spôsobujú pri dopade nohy spätný náraz, iné ho naopak utlmujú a znižujú tým riziko zranenia. Platí, že čím tvrdší povrch tým väčší spätný náraz.
Nebezpečenstvo úrazu a zranení sa zvyšuje pri behu na nerovnom povrchu, ktorý zväčšuje nápor na členkový a kolenný kĺb. Najdôležitejšie vlastnosti pri výbere tréningového povrchu sú preto jeho tvrdosť a (ne)rovnosť. Žiadny povrch nie je ideálny. Vo všeobecnosti však možno povedať, že primerane mäkký a hladký (rovný) je najlepší, kým tvrdý a nerovný povrch je zasa najhorší.
Dôležité je aspoň občas a v primeranom rozsahu striedať povrchy. Zmierňuje to opotrebovanie tela a zvyšuje odolnosť voči zraneniam. Zmeny povrchov však nesmú byť radikálne, lebo by mali presne opačný efekt. Pre ľudí dlhodobo behajúcich na jednom type povrchu je preto veľmi nebezpečná jeho rýchla zmena. V nasledujúcej časti rozoberieme výhody a nevýhody rôznych druhov povrchov.
Tráva
Rovný a pokosený trávnatý povrch (najlepšie na dva až tri centimetre) sa pre väčšinu bežcov považuje za ideálny.
Výhody
Minimálny vplyv na kĺby a šľachy. Nepatrná reakcia minimalizuje riziko zranení a pritom vyžaduje intenzívnu svalovú prácu
Nevýhody
Väčšina trávnatých povrchov je nerovná, čo zvyšuje riziko podvrtnutia členkov a vzniku problémov s achilovkami. Okrem toho nie je ľahké nájsť rovnú plochu, kde sa dá bez obmedzenia behať. Keďže trávnatý podklad si v porovnaní s inými vyžaduje intenzívnejšiu svalovú prácu, odporúčame len pre bežcov s pružnými členkami a v dobrej kondícii.