Riedky vzduch s nižšou dostupnosťou kyslíka absolútne vyhovoval explozívnym disciplínam- vrhom, hodom, behom na krátke trate. Alebo napríklad aj vzpieračom, či gymnastom, najviac československej reprezentantke Viere Čáslavskej, mimochodom jednej z najväčších hviezd celej olympiády. Svetové rekordy padli vo všetkých behoch kratších ako 400 metrov a napríklad aj v trojskoku. Výkon Boba Beamona v skoku do diaľky bol dokonca z kategórie absolútne neuveriteľných. Beamon doletel v riedkom vysokohorskom vzduchu až na hranicu 8,90 metra a jeho rekord vydržal celých 22 rokov.
Naopak, úplne najhoršie sa vo vysokohorskom prostredí cítili vytrvalci, ktorí nie a nie chytiť poriadny rytmus dýchania. Až táto športová apokalypsa odštartovala úvahy športových fyziológov o tom, aký vplyv má špecifické vysokohorské prostredie na vytrvalostné výkony a či sa náhodou nižší parciálny tlak kyslíka, a teda ťažšie dostupný kyslík pre organizmus športovca, nedá nejako tréningovo využiť na zlepšenie výkonu po prechode opäť do nižších nadmorských výšok.
Aké zázraky robí nadmorská výška s naším telom?
Naše telo sa v nadmorskej výške prispôsobuje takmer okamžite. Hladina EPO, hormónu, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek, dosiahne maximum v rozmedzí od 24 do 48 hodín. Štúdie zamerané na elitných atlétov ukázali, že hladina hemoglobínu - proteínu, ktorý slúži v červených krvinkách na prenos kyslíka - sa za týždeň strávený vo vysokohorskom prostredí zvýši asi o jedno percento, čo sa následne prejaví zlepšením výkonnosti o jedno až tri percentá.
Vo vyššej nadmorskej výške sa zvyšuje množstvo hemoglobínu ale aj celkové množstvo krvi. Zlepší sa dýchacia kapacita, vaskularizácia pľúc a svalového tkaniva. Zmenu v organizme spôsobuje aj zvýšená intenzita slnečného žiarenia, vplyvom ktorej vznikajú aktivizujúcejšie výmenné procesy, dochádza k zvýšeniu intenzity, ako aj k zvýšeniu počtu erytrocytov a leukocytov.
Vytrvalostný tréning vo vysokej nadmorskej výške konfrontuje organizmus so za ťažením pri nedostatku kyslíka. Vyššia nadmorská výška je významným podnetom pre tvorbu červených krviniek a koncentrácie krvného farbiva. Práve červené krvinky na seba viažu kyslík a ten následne distribuujú do celého tela. Ak ich je viac, zásobovanie kyslíkom je samozrejme výrazne lepšie, čím stúpa schopnosť organizmu podávať vytrvalostný výkon. Význam zvýšenia počtu erytrocytov je zrejmý, umožňuje väzbu väčšieho množstva kyslíku. Toto zväčšenie množstva kyslíku sa dá vysvetliť jednak zahustením krvi pri presune tekutiny z krvi do činného svalstva, jednak vyplavením krvi z krvných zásobární. Súbežne so zmenami počtu červených krviniek idú zmeny obsahu hemoglobínu. Celkové množstvo hemoglobínu rovnako znamená zvýšené možnosti prenášania kyslíka.
Takéto zmeny sú významné z hľadiska dodávky kyslíka. Inými slovami- krv s väčším množstvom červených krviniek dokáže do svalov doručiť podstatne viac kyslíka nevyhnutného pre vykonávanie vytrvalostnej kapacity. Telesné zaťaženie, zahustenie a vyplavovanie krvi vedie samozrejme aj k zvyšovaniu počtu bielych krviniek. Biely krvný obraz dokonca reaguje podstatne viac na svalovú záťaž aj na tréning než červený krvný obraz.