Dodýchať!
Vaše telo sa bráni znečistenému vzduchu tým, že menej dýcha. Dýchacie cesty sa zúžia a dýchanie je iba povrchové. Ale pri cvičení vystavujete telo neriešiteľnej dileme – vyššie opísaná ochrana pred znečisteným vzduchom naráža na nutnosť spracovať viacej vzduchu a nakŕmiť svaly lačné po kyslíku. Toto protichodné úsilie vedie k poruche, ktorej rané príznaky väčšinou zahrnujú dýchavičnosť, kašeľ, škrabanie v hrdle, bolesť hlavy, bolesť na prsiach a vodnaté oči. Ďalšie, dlhodobé následky sú potom oveľa horšie.
V Škótsku vedci skúmali 30 zdravých mužov, ktorí boli pri jazde na bicykli vystavení zriedeným naftovým splodinám. Po hodine vdychovania výparov sa cyklistom zúžili cievy a klesla aj hladina enzýmu tPA (tkanivový aktivátor plazminogénu), ktorý rozbíja krvné zrazeniny v srdci. V inej štúdii vedci vystavili 17 cyklistov rôznym stupňom ozónu a zistili, že ich výdrž klesla zhruba o 30 % a funkcia pľúc o 22 %.
Výskumy z Fínska ukazujú dokonca jasnú súvislosť medzi znečisteným vzduchom a rizikom infarktu. Vedci každé dva týždne počas šiestich mesiacov sledovali 45 dobrovoľníkov, ktorí športovali v simulovaných podmienkach znečisteného ovzdušia. Dospeli k záveru, že znečistenie malými časticami (zo spadu z komínov tovární) a ultrajemnými časticami (neviditeľné emisie z motorových vozidiel) strojnásobilo nebezpečenstvo ischémie, potenciálne smrteľného nedostatku kyslíka, postihujúce srdcový sval.
Ako z toho von?
Napriek tmavnúcemu mraku ropných splodín, zvýšenému výskytu astmy a pribúdajúcim hrôzostrašným štúdiám väčšina expertov uisťuje, že z každodenného behu máme oveľa väčší prospech ako škody. „Beh je zdraviu prospešný, ale preboha, ani chvíľu nebežte pozdĺž rušnej výpadovky,“ radí MUDr. Plevka. „Keď pobežíte iba o blok vedľa, riziko bude výrazne nižšie,“ dodáva. Sledujte mapy aktuálneho znečistenia ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu (na www.shmu.sk alebo www.meteo.sk). Vďaka nim zistíte, ktorej oblasti je lepšie sa vyhnúť a kde môžete vyraziť na svoju bežeckú trasu bez obáv. Naopak, pri vysokej biometeorologickej záťaži a zlých rozptylových podmienkach na šport vonku radšej zabudnite. Dôležité je aj správne načasovanie. MUDr. Plevka navrhuje cvičiť skoro ráno, keď sú naftové splodiny, ozón a ďalšie prvky znečisťujúce ovzdušie na najnižšej hladine, alebo večer, keď doprava utícha. Ozón vzniká vtedy, keď slnečné svetlo reaguje s automobilovými a priemyselnými emisiami. Na významnú úroveň sa akumuluje okolo jedenástej hodiny doobeda a denný vrchol dosahuje približne o tretej popoludní. Po zotmení sa ozón už nemôže formovať, preto jeho koncentrácia klesá. Z tohto dôvodu je hladina ozónu výrazne vyššia v lete. Niektorí experti odporúčajú dať si zostaviť rozvrh športových aktivít na mieru podľa ročného obdobia – aspoň v znečistených mestách, ako je napr. Bratislava, sa to určite oplatí.
Okrem prevencie v podobe lepšie rozvrhnutých aktivít pomôžte telu v boji proti voľným radikálom, najlepšie dávkami antioxidantov – napr. v podobe zeleného čaju. Účinné je tiež ovocie a zelenina bohaté na vitamín C. Napríklad broskyňa a červená paprika stimulujú produkciu glutatiónu, pečeňového enzýmu, ktorý pomáha predchádzať škodám spôsobeným voľnými radikálmi v pľúcach. Užitočný je aj vitamín E, ktorý tiež pomáha odpudzovať voľné radikály. Je lepšie leto, alebo zima? Nevyberiete si. Letný smog, ktorého hlavnou súčasťou je prízemný ozón, býva obzvlášť za tropických horúčav v mestách porovnateľne nebezpečný ako smog pri zimných inverziách.