Smrtiaci koktail
Predstavte si príklad náhodného bežca, ktorý to so svojou aktivitou myslí dobre. Počas každej obednej prestávky behá 30 minút. Slušné, nie? Problém je len v tom, že behá v centre Bratislavy a po nábreží Dunaja. A teda sa posledných päť rokov systematicky otravuje päťkrát týždenne, aj keď nevedomky. Avšak jeho umiernená, navonok neškodná rutina má jeden háčik – aby sa k Dunaju dostal, musí ubehnúť najskôr skoro kilometer a pol pozdĺž rušnej komunikácie s neustálymi zápchami. Až donedávna mu splodiny z mestských autobusov a rev nákladiakov pripadali iba ako malá daň za to, že sa dostal na svoju bežeckú trať.
To ale ešte náš imaginárny bežec nevedel, že s každým hlbokým nádychom sa mu do tela dostáva znepokojivé množstvo ozónu, oxidu uhličitého, mikroskopických čiastočiek prachu, oxidu siričitého, oxidu dusičitého, olova a ďalšie znečisťujúce látky. Pri behu pozdĺž rušnej ulice sa obmedzuje funkcia pľúc a zúžia sa dýchacie cesty. Bežca čoskoro ťažila bolesť na hrudníku. S pribúdajúcou koncentráciou jedov v jeho tele narastalo aj nebezpečenstvo vzniku astmy. Súbežne s tým sa rozpútala aktivita voľných radikálov, ktoré katalyzujú karcinogény v krvi, a spustil sa bunkový proces, ktorý môže viesť až k infarktu.
„Keď vidím behať ľudí alebo sa bicyklovať po rušnej ceste v strede všedného dňa, mám chuť ich chytiť a zakričať, aby prestali,“ hovorí bratislavský pľúcny špecialista MUDr. Roman Plevka. „V niektorých častiach mesta by mali byť značky „Zákaz fyzických aktivít.“
Radšej sedieť doma?
Môže byť ťažké si predstaviť, že pravidelný pohyb pod šírym nebom, obecne považovaný za viacúčelovú protilátku proti najrôznejším chorobám a recept na nesmrteľnosť, by vám mohol v skutočnosti ublížiť kvôli znečistenému ovzdušiu. Vysvetlenie je ale jednoduché: keď beháte či sa bicyklujete, dýchate viac. Oveľa viac. Pri sedavom spôsobe života človek inhaluje približne 15000 litrov vzduchu denne, čo znamená 6 až 10 litrov za minútu. Počas náročného aeróbneho cvičenia však do seba dostanete 60 až 150 litrov za minútu. „To znamená, že cvičiaca osoba dýcha desaťkrát až pätnásťkrát viacej nečistôt ako osoba v pokoji a tiež ich nasáva hlbšie do pľúc,“ vysvetľuje MUDr. Plevka. „V skutočnosti sa iba obyčajným vykročením z bytu môžete vystaviť inhalácii až päťkrát väčšieho množstva ozónu ako doma.“
Tieto čísla hrozivo narastajú, pretože pri športe dýchate hlavne ústami. V dobe, kedy náš bežec nasáva mračná toxického vzduchu do pľúc počas svojho poludňajšieho behu, obchádza jeho telo inak zaujímavo účinný systém filtrácie vzduchu – nosnej cesty. Trojkombinácia mechaniky dýchania - rýchlo, zhlboka a ústami - robí z tohto každodenného behu chemické orgie ozónu, prachových častíc a oxidu uhličitého. A to možno platí aj o vašej pravidelnej fyzickej aktivite, či nie?
Radšej s bolesťami?
Pravdepodobne najviacej znepokojujúce ale je, že toxíny zo vzduchu škodia nenápadne. Napríklad v Južnej Karolíne v USA vedci skúmali 107 obetí smrteľných nehôd vo veku od 14 do 25 rokov. Pred smrťou si nikto z nich nesťažoval na problémy s dýchaním. Pitvy ale odhalili, že 86% zosnulých trpelo chronickou chorobou pľúc. Z toho vyplýva, že ľahké dýchanie môže vzbudzovať falošný pocit bezpečia.