Podobne ako stokrát nič uštvalo somára, aj v športe môžu mať drobné zranenia ťažké dlhodobé dôsledky. To sa stáva napríklad pri častom probléme s kolenami, ktorým je ich nestabilita. Väčšinou býva znížená stabilita dôsledkom zranenia, ale aj série opakovaných drobných poranení (mikrotraumatizácií) mäkkých štruktúr, to znamená väzov a svalov, v oblasti kolenného kĺbu. Porušenie stability kolena niekedy môže viesť až k jeho miestnej hypermobilite, ktorá sa prejavuje zvýšeným rozsahom pohybu v kolennom kĺbe. Toto patologické zvýšenie rozsahu pohybu kĺbov, ktorý je pre bežcov obzvlášť dôležitý, následne znamená aj výrazné zhoršenie jeho ochrany.
Za normálnych podmienok zaisťuje stabilitu kolena vzájomná súhra statických a dynamických stabilizátorov, ktorými sú krížové a postranné väzy a súčasne príslušné svaly na dolnej končatine a ich úpony. Bez naozaj dobrej podpory týchto mäkkých tkanív je skĺbenie stehennej a holennej kosti veľmi nestabilné. Preto by sme nemali brať na ľahkú váhu ani „drobné“ problémy a úrazy v tejto oblasti, pretože časom sa ich dôsledky akumulujú a nadlho vám môžu znemožniť tréning.
Prekliatie menom dysbalancia
Skúsení fyzioterapeuti pri vyšetrení nestabilného kolenného kĺbu veľmi často zisťujú nerovnováhu svalového napätia, takzvanú dysbalanciu, v celej oblasti kolenného kĺbu. Práve tá je typická pre problémy s kolenami a je jednou z hlavných príčin ich nestability. Niektoré svaly sú tzv. hypertonické, teda vo vysokom napätí. Iné svaly sú naopak hypotonické, je v nich nízke svalové napätie.
Od celého radu odborníkov by ste počuli názor, že sval vo vysokom napätí má aj väčšiu silu. Ale týmto sa nenechajte pomýliť. Ide totiž o úplne nesprávny názor: ako hypertonické, tak aj hypotonické svaly totiž majú vo väčšine prípadov oveľa menšiu silu ako svaly, ktoré majú normálne napätie. Nerovnováha napätia a sily vo svaloch spôsobuje zhoršenie vzájomnej súhry svalov na celej dolnej končatine. To môže viesť k ďalšiemu neadekvátnemu preťažovaniu kolena.
Ako na prvý pohľad najjednoduchšie riešenie sa môže zdať, že liečbu začnete posilňovaním svalov hypotonických (oslabených) a naťahovaním hypertonických, teda skrátených svalov. Také jednoduché to, žiaľ, nie je. Začať musíte totiž niečím iným – zmenou svalového napätia. Pre voľbu zodpovedajúceho liečebného postupu je preto veľmi dôležité, aby bol váš terapeut schopný správne zhodnotiť svalové napätie v postihnutej oblasti.
Kedy aktivovať a kedy tlmiť
Predpokladajme, že terapeut skutočne adekvátne vyhodnotil svalové napätie. Čo vás ďalej čaká?
V miestach, kde bola objavená hypotónia, sa budete musieť snažiť o aktiváciu a stimuláciu svalov s nízkym tonusom a zvyšovať tak ich dráždivosť. Dosiahnete to napríklad intenzívnejšou manuálnou masážou, ktorú by mal masér viesť rýchlejšími ťahmi, prípadne poklepom. Vhodným prostriedkom tiež býva striedavý kúpeľ v teplej a hneď potom v studenej vode.
Tam, kde vyšetrenie odhalilo hypertonické oblasti, sa budete spoločne s fyzioterapeutom, respektíve masérom snažiť navodiť relaxáciu a utlmenie napätia. Na to sa používa jemné a pomalé hladenie a plochý tlak ruky. V niektorých prípadoch zlepšeniu napomáha tiež jemné ovinutie postihnutej oblasti obväzom alebo teplým obkladom.
Radšej na prechádzku ako do posilňovne
Až v okamihu, keď sa vám podarilo preladiť a vyladiť napätie vo vašich svaloch, môžete začať sami aktívne cvičiť. Musíte sa pritom vyvarovať občasnej chyby, ktorou je posilňovanie svalstva okolo kolenného kĺbu iba izolovane a v jedinom smere. K tomu dochádza napríklad tak, že športovci posilňujú na trenažéroch iba extenzor kolenného kĺbu, tým je štvorhlavý sval stehenný, ktorý zaisťuje pohyb vpred. Taký tréningový postup je však veľmi nevhodný, pretože v jeho dôsledku sa môže existujúca svalová nerovnováha ešte viac prehĺbiť.
Váš prístup by mal byť práve opačný. Vyberajte si čo najvariabilnejšie pohyby, pri ktorých sa posilňovaný sval zapája do rôznych pohybových vzorcov a vzťahov s ostatnými časťami tela. Funkčnosť kolena by ste mali rozvíjať pri rôznorodých pohyboch a zapájať svaly v jeho okolí v najrôznejších polohách, ktoré sa čo najviac približujú prirodzeným pohybom tela.
Najvhodnejšími sú preto komplexné pohyby, ku ktorým dochádza napríklad pri chôdzi alebo jazde na bicykli.
V posilňovni ste síce schopní vypracovať si výrazné svalnaté brucho, ale už menej dobrú svalovú súhru, ktorá je zásadná pre stabilitu i pohyb v kolennom kĺbe. Na zlepšenie stability kolenného kĺbu sú vhodné aktívne cvičenia na labilných podložkách. Môžete si vyberať z rôznych drevených a plastových balančných toční a polguľových výsekov. Šikovnou pomôckou môžu byť aj nestabilné gumové podložky. Tieto výrobky môžu mať rôznu úroveň lability, aby na nich mohli cvičiť starší ľudia so závratom aj trénovaní športovci. Pri nákupe sa preto rozhodujte naozaj uvážlivo.
Chyťte rovnováhu!
Už teda máte točňu, výsek alebo podložku, ale čo ďalej? Cvičenie je jednoduché aj náročné zároveň, v ideálnom prípade by ste mali aspoň zo začiatku cvičiť pod dohľadom fyzioterapeuta. Postavte sa naboso na svoju rehabilitačnú pomôcku, s mierne pokrčenými kolenami. Zásadne ich neprepínajte, tým by ste iba zvyšovali zaťaženie kolenných väzov, ktoré potrebujete rehabilitovať. Snažte sa udržať rovnováhu po čo najdlhší čas. Na udržanie rovnováhy a stability musí vaše telo zapojiť celý rad rovnovážnych mechanizmov vrátane stabilizačných mechanizmov kolenných kĺbov. A to je práve to, čo potrebujete.
Čo je to artroskopia?
Krajným riešením kĺbovej nestability je operácia. Našťastie, dnes si už pod tým nemusíte predstavovať masívny zásah do vašich tkanív, ale oveľa šetrnejšiu techniku artroskopickej chirurgie. Pri nej sa využíva endoskopický prístroj, čo je tenká (v priemere niečo cez 2 milimetre) dutá kovová trubička, s pomocou ktorej sa do kĺbu zavádzajú chirurgické nástroje. Najčastejšie sa pomocou tohto prístroja rekonštruuje predný krížny väz. Práve poškodenie tohto dôležitého stabilizátora kolena často vedie k nestabilite kĺbu a aj pre nestabilitu ostatných stabilizátorov k ruptúram meniskov. Na plastiky väzu sa momentálne používajú predovšetkým štepy poisťovacej skrutky a klinčeky z materiálov, ktoré sa pod vplyvom pôsobenia mikroorganizmov v tele neškodne rozložia.
Náš tip: Na podpornú liečbu zápalu mäkkých častí kĺbov, ako je kĺbové puzdro, šľachy a väzy, rovnako ako pri kĺbových distorziách, môžete použiť krém Dolgit. Jeho účinok spočíva v tom, že podobne ako vnútorne užívaný aspirín tlmí tvorbu mediátorov zápalov – prostaglandínov a iných sprostredkovateľov, ktoré sa podieľajú na vzniku a rozvoji chorobných príznakov.