Dôležitú úlohu v tom zohrávajú najmä dva faktory
Je to okolie športovca (rodičia, tréner, členovia tímu, vedenie klubu), ktoré stále zdôrazňuje dôležitosť výsledku a očakávania výborného výkonu. Športovec sa potom začne sám seba pýtať, či je vôbec takémuto očakávaniu schopný vyhovieť. Druhý faktor vychádza od samotného športovca, ktorý buď sám od seba očakáva bezchybný výkon, alebo si myslí, že vysokým požiadavkám svojho okolia musí vyhovieť. Nakoniec začne situáciu vnímať ako ohrozenie, čo tiež vyvoláva negatívne napätie. Na lepšie zvládnutie celej situácie je potrebné, aby sa okolie naučilo kontrolovať svoje správanie, nevyvolávať žiadne nepríjemné situácie, nespomínať plány či nekomentovať dianie rušivými poznámkami. Správne posúdenie situácie môže športovcov veľmi ovplyvniť. Situáciu však nesmie vnímať ako ohrozenie, ale ako výzvu. Je potrebné budovať mentálnu odolnosť a sebakontrolu s vyššou dávkou sebavedomia, pozornosti a optimizmu. To všetko športovcovi pomáha zvládať napätie pri súťaži. V závislosti od konkrétneho typu športu, ktorému sa venujeme, máme väčšiu či menšiu kontrolu nad určitými faktormi. Nad niektorými nemáme kontrolu žiadnu. Napríklad nedokážeme ovplyvniť žrebovanie (teda fakt, kto bude naším súperom a v aký čas bude daná súťaž prebiehať), reakciu publika, aké nastane počasie či akú kvalitu terénu budeme mať k dispozícii. Rovnako tak nemôžeme priamo ovplyvniť výkon súpera a jeho eventuálne reakcie či taktiku.
Tréner nemôže vždy strachu z neúspechu predísť, môže ho však zmierniť svojim prístupom a využitím nasledujúcich rád:
1. Reagujte pozitívne, jasná snaha súťažiaceho je dôležitá.
2. Súťaž dáva možnosť ukázať, čo športovec vie, nie tým, kým je.
3. Udávajte príklady veľkých športovcov, ktorí tiež prekonávali problémy.
4. Zdôrazňujte to dobré. Hovorte „výborne“ namiesto „bolo to bez chýb“.
5. Pri rozdelení do skupín nikoho nevynechávajte.
6. Nenechajte hrať len dobrých s dobrými a slabších so slabými.
7. Výsledky nečítajte nahlas. Nesmie byť jasné, kto je najlepší a kto najhorší.
8. Nájdite niečo dobré na tom, kto vyhral, aj na tom, kto prehral.
9. Posudzujte chyby ako možnosti k tomu sa niečo naučiť.
10. Opýtajte sa zverenca po chybe alebo po prehre, čo si on sám myslí, že mal urobiť lepšie. Pochváľte ho, keď to bude vedieť. Ak to vedieť nebude, dajte mu sami príklad.
11. Po súťaži neklaďte zverencovi ako prvú otázku: „Vyhral si?“ Spýtajte sa, či sa mu hralo dobre a či ho to tešilo.
12. Trestajte čo najmenej. Trest zvyšuje strach z prehry a ten je najväčším nepriateľom (nielen) športovcov.