Podobne ako zanožená noha pôsobí aj vaša ruka smerujúca z rovnovážnej polohy (dlaň zložená mierne v päsť, ruka v predlaktí zvierajúca pravý uhol a predlaktie vodorovne s podkladom, na ktorom stojíte) smerom nahor. Spojíme pohyb povedzme pravej nohy s ľavou rukou a máme tak dve kyvadlá kývajúce sa proti sebe a pomáhajúce nám tak udržiavať (cez stred tela) naše telo rovné ako doska a tým mu dovoliť kĺzať po vrstve vzduchu (letieť vpred). Mnohí si odvykli behu, aj keď ako dieťa vedel behať každý, takže sa dá povedať, že beh je zručnosť, s ktorou sa rodíme. Aj to je dôvodom, prečo tak málo tých, čo behajú, počúva reči, že je potrebné si túto zručnosť opäť obnoviť. Obnoviť jednoducho preto, že sedením sme ju stratili. Nie je však potrebné zúfať, stále nám ostala jedna zručnosť, ktoré je veľmi blízka behu, a to chôdza.
Pri chôdzi človeka ani nenapadne sa predkláňať, ani pokrčiť kolená
Proste keď ideme, ideme vzpriamene, len možno trošku zhrbení, ale stále vzpriamene. Keď človek ide, ani ho nenapadne ísť na napnutých kolenách, jednoducho urobí krok, došliapne na pätu, chodidlo sa plynulo preklopí od päty až k špičke po svojej celej dĺžke a potom cez špičku prepadneme dopredu. Vo chvíli prepadnutia dopredu mierne zanožíme práve sa preklopujúcu nohu dozadu, úplne rovnako ako pri behu, len nie tak intenzívne. No a odtiaľ už je cesta k behu ľahká, jediné, čo musíme urobiť, zostať pevní v stredu tela, mierne sa nakloniť dopredu a letieť.