Iba štyri týždne. Takto krátky výpadok z tréningu je dosť na to, aby ste stratili pracne nadobudnutú formu.
Ako rýchlo mizne fyzická kondícia bez tréningu, je medzi bežcami často preberaná téma. V časopise Journal of Applied Physiology sa na neho v novej štúdii pokúsili pozrieť z vedeckého hľadiska.
Skupina 21 bežcov
Štúdia sledovala skupinu 21 bežcov, ktorí pravidelne behali zhruba 50 kilometrov týždenne a svoj tréning zakončili zabehnutím Bostonského maratónu v roku 2016.
Následne prestali na celých osem týždňov trénovať. Autori výskumu im povolili maximálne dve hodiny aktívneho pohybu týždenne.
Ukázalo sa, že už po prvých štyroch týždňoch sa u bežcov prejavil značný pokles objemu krvi (konkrétne o 3,6 percenta), rovnako ako objemu ľavej srdcovej komory. Nižší bol aj objem krvnej plazmy.
Tieto zmeny majú za následok horšie zásobovanie kyslíkom smerom k svalom, čo so sebou nesie tiež ťažšie udržanie vysokého tempa.
Počas zostávajúcich štyroch týždňov už nebol efekt "ničnerobenia" tak výrazný a stav sledovaných bežcov sa zhoršoval len mierne.
Pomerne zaujímavé je, že napríklad hodnota VO2max (ktorá zjednodušene povedané popisuje efektivitu vášho tela pri získavaní kyslíka zo vzduchu) sa u testovaných bežcov prakticky neznížila.
Najprv rýchlosť, potom vytrvalosť
Autori štúdie to vysvetľujú tým, že životnosť červených krviniek (ktorých množstvo má na V02max vplyv) je zhruba 110 dní, teda oveľa dlhšie, než bol čas testu. Ich nižšia tvorba spôsobená absenciou športu sa tak ešte nestihla plne prejaviť.
Testy výkonov účastníkov pokusu na bežeckom páse ukázali, že s každým týždňom bez tréningu bolo oveľa ťažšie predovšetkým zvládať vysoké tempo.
Potvrdila sa tak skúsenosť mnohých bežcov, že bez tréningu najprv strácajú rýchlosť a až neskôr vytrvalosť.