Šprintérsky génius z Jamaiky Usain Bolt za ostatné roky nanovo zadefinoval limity v šprinte. 100 metrový úsek zabehol za 9,58 sekundy.
Ono to vlastne bolo 9,572, ale pravidlá atletiky vyžadujú takéto zaokrúhlenie. A začala sa nekonečná debata- ako rýchlo dokáže človek vlastne bežať? Priestor pre nevedecké špekulácie je samozrejme obrovský.
Väčšina predbežných odhadov vychádzala z relatívne jednoduchého matematického predĺženia časového radu z minulosti, čo sa týka vývoja svetového rekordu na 100 metrov.
Avšak austrálsky fyziológ a tréner Jeremy Richmond zvoli odlišný prístup, ktorý publikoval v bulletine Medzinárodnej atletickej federácie IAAF „Nová štúdia o atletike“. Vychádzal pritom z pozorovaní tréningových výkonov a reakčných časov a dopracoval sa k zaujímavému číslu.
Jeho odpoveď- ľudské možnosti siahajú na métu 9,27.
Rýchlejší kontakt s podložkou
Jednoduchá aritmetika nám hovorí, že Usain Bolt bežal priemernou rýchlosťou 10,43 metra za sekundu (23,34 míle za hodinu). Samozrejme, že väčšiu časť 100 metrovej vzdialenosti bežal rýchlejšie, pretože štartoval z nulovej rýchlosti, zo stacionárnej pozície v bloku. Presnejším rozložením Boltovej rýchlosti počas jednotlivých úsekov 100 metrovej trate Richmond prišiel z záveru, že maximálna Boltova rýchlosť bola 12,34 metra za sekundu a túto rýchlosť dokázal udržať až počas 68 metrov.
Ak by Bolt alebo ktokoľvek iný dokázal v tejto rýchlosti prebehnúť celých 100 metrov, dosiahol by čas 8,10. To sa však samozrejme stať nemôže, pretože šprintér štart šprintu bude vo vzťahu k tejto maximálnej rýchlosti vždy relatívne pomalý. Richmond je presvedčený, že Bolt a šprintéri jeho kalibru už v podstate dosiahli maximum sily, ktorú dokážu ich svaly vyvinúť pri šprinte. Takže zostáva už len jedna zásadná premenná, ktorá ešte môže byť zlepšená, a to je kontaktný čas s podložkou, rozumej so zemou. Čím rýchlejšie totiž položíte nohu na zem a následne sa odrazíte, respektíve čím viac skrátite tento čas, tým rýchlejšie bežíte.
Analýzy výkonu top šprintérov ukazujú, že ich kontaktný čas sa pohybuje na úrovni 80 milisekúnd. Pre lepšiu predstavu- jedna sekunda má 1000 milisekúnd. Richmond verí, že je v ľudských silách tento kontaktný čas skrátiť na 70 milisekúnd. Túto svoju hypotézu opiera o detailnú štúdiu schopností rýchlych svalových vlákien ako aj o schopnosť rýchlejšej kontrakcie kvadricepsov.
Ak by budúca šprintérska hviezda dokázala bežať a pri behu vyvinúť silu rovnakej intenzity ako dokázal vyvinúť Usain Bolt a zároveň by kontaktný čas skrátila na spomenutých 70 milisekúnd, dosiahla by maximálnu rýchlosť 12,75 metra za sekundu. To by znamenalo výsledný čas 9,27, hovorí Richmond.
„Ak vedci a tréneri dokážu vyvinúť také tréningové metódy, aby v budúcnosti skrátili čas svalovej kontrakcie,“ píše vo svoje správe Richmond, „tak sa zdá byť realizovateľné, aby človek dokázal bežať dokonca ešte rýchlejšie.
A tu je rozloženie rýchlosti na jednotlivých 10-metrových úsekoch, pričom porovnávame svetového rekordéra Usaina Bolta a budúci šprintérsku hviezdu, ktorá bude schopná zabehnúť magickú hranicu ľudských možností na 100 metrov, a síce čas 9,27.
10 najrýchlejších šprintérov planéty
Mužský šprint na 100 m je jednou z najočakávanejších a najpopulárnejších udalostí každej jednej letnej olympiády, či majstrovstiev sveta v atletike. Na cieľovej čiare sa rozhodne o tom, kto sa stane najrýchlejším človekom na zemi. Je možné, že ak by mali v minulosti športovci dnešné vymoženosti, boli by oveľa rýchlejší. Práve vďaka pokroku, inováciám, modernému tréningu ako aj výžive sú šprintéri schopní dosahovať takéto nadľudské výkony.
10. DONOVAN BAILEY (9,84 S)
Bailey je kanadský šprintér, ktorý sa narodil na Jamajke. Na olympijských hrách v Atlante zabehol vo finále svoj rekord. Stovku zvládol za 9,84 sekúnd. Vďaka tomuto výkonu získal olympijské zlato. Na hrách v Atlante získal aj druhú zlatu medailu ako člen kanadského tímu v disciplíne 4x100m. Baileyho rekord na 100 m bol prekonaný už dávno, ale jeho rekord na 50 metrov ostal neprekonaný. 50 metrov sa mu podarilo zabehnúť iba za 5,56 sekúnd.
9. RICHARD THOMPSON (9,82 S)
Rodák z Trinidadu a Tobaga zabehol svoj najlepší čas práve vo svojej domovskej krajine na pretekoch v roku 2014. Stovku zabehol za 9,82 sekúnd. Thompson súťažil mnohokrát aj na medzinárodnej scéne za Trinidad a Tobago. Na svojom konte má aj tri olympijské medaily. Tie sa mu podarilo získať v disciplíne 4x100m (štafeta).
8. STEVE MULLINGS (9,80 S)
Prvý z mnohých Jamajčanov na tomto zozname. Mullings v roku 2011 zabehol stovku za 9,80 sekúnd. V roku 2009 dosiahol svoj vrchol, keď získal zlatú medailu v disciplíne 4x100m. Bohužiaľ jeho kariéra sa skončila po tom, čo mal druhý pozitívny test na doping. Dostal celosvetový zákaz.
7. MAURICE GREENE (9,79 S)
Greene svoje maximum dosiahol v Aténách v roku 1999. Stovku zabehol za 9,79 sekúnd a vytvoril vtedajší svetový rekord. Američan dominoval na medzinárodnej scéne koncom 90-tých rokov. Najvýznamnejšie bolo preňho zlato z roku 2000. To získal za šprint na 100 metrov v Sydney. Rovnako drží rekord na 60 metrov (6,39 sekúnd), ktorý vytvoril v roku 1998. V roku 2001 ho zopakoval.
6. NESTA CARTER (9,78 S)
Carter sa nachádza približne v strede nášho rebríčku. Je však zaujímavé, že je až štvrtým najrýchlejším jamajským šprintérom. Svoj najlepší čas v šprinte na 100 metrov dosiahol na pretekoch v Rieti (Taliansko) v roku 2010. Smolu má kvôli tomu, že súťaži pri obrovskej konkurencii. Jeho protivníkmi boli Asafa Powell, Yohan Blake a samozrejme aj Usain Bolt. Aj vďaka tomu získal Carter iba jednu medailu z MS a jednu z olympiády. Aspoň že spoločne s jamajským tímom získal zlatú medailu v disciplíne 4x100m. Carterovo meno sa v poslednej dobe objavilo v spravách pre pozitívny test na doping.
5. JUSTIN GATLIN (9,74 S)
Gatlin počas svojej kariéry zabehol množstvo šprintov na 100 metrov. Tie najrýchlejšie však zabehol v roku 2015 na pretekoch v Katare. Gatlinova kariéra bola ako jazda na horskej dráhe. Za spomenutie stojí výhra zlatej medaily pre USA na olympijských hrách v Aténách. Na druhej strane čelil pozitívnym drogovým a dopingovým testom. Za tento prehrešok dostal štvorročný zákaz.
4. ASAFA POWELL (9,72 S)
Svoj rekord dosiahol na pretekoch v Lausanne (Švajčiarsko). Stalo sa tak v roku 2008. Svojich konkurentov predbehol na plnej čiare a stovku zvládol za 9,72 sekúnd. Tento svetový rekord však dlho neudržal. Predbehol ho Usain Bolt. Powellova kariéra však bola o niečom úplne inom. Bol jedným z najlepších svetových šprintérov na 100 metrov za posledné desaťročie.
3. TYSON GAY (9,69 S)
Americký držiteľ rekordu v šprinte na 100 metrov. Svoj rekord zabehol v Šanghaji v roku 2009. Taktiež sa mu podarilo zabehnúť stovku aj za 9,68. To mu však nebolo uznané kvôli vetru, ktorý mu k tomuto výkonu pomohol. Tyson Gay vyhral niekoľko zlatých medailí z MS. Na olympijskej scéne sa mu až tak nedarilo. Olympijskú medailu má iba zo štafetového behu 4×100 m. Tú získal na olympiáde v roku 2012. O túto medailu však nakoniec USA prišlo, keďže členova tímu neprešli dopingovou kontrolou.
2. YOHAN BLAKE (9,69 S)
Blake, rovnako ako Tyson, zabehol stovku za 9,69 sekúnd. Tyson je na treťom mieste kvôli vetru. Ten mu k tomuto výkonu značne pomohol. Tento impozantný výkon dosiahol v roku 2012 v Lausanne (Švajčiarsko). Blake ostáva v tieni svojho jamajského krajana Usiana Bolta. V histórii MS je Blake najmenším šampiónom v šprinte na 100 metrov.
1. USAIN BOLT (9,58 S)
Žiadne prekvapenie sa nekoná. Usain Bolt je súčasným držiteľom rekordu v šprinte na 100 metrov. Je trojnásobným olympijským šampiónom. Svoj svetový rekord zabehol počas MS 2009 v Berlíne. V rokoch 2008 – 2009 získal 5 zlatých medailí z olympiády a majstrovstiev sveta