Veľká neistota sprevádzala slovenské maratónske podujatia aj v roku 2021. Po vlaňajšku, keď niektorí organizátori museli uskutočniť svoje akcie len v obmedzenej či virtuálnej verzii, sa napokon tentoraz uskutočnili v podobe bližšej obdobiu spred pandémie koronavírusu. Ako hodnotia uplynulý ročník, akým úskaliam čelili, aké poučenia a poznatky z náročných týždňov až mesiacov príprav si odnášajú do budúcnosti, sme sa opýtali šéfov troch tradičných slovenských maratónov Jozefa Pukaloviča (ČSOB Bratislava Marathon), Branislava Koniara (Medzinárodný maratón mieru v Košiciach) a Pavla Uhlárika (Rajecký maratón)
Máte za sebou ročník vašich maratónskych podujatí po pandémii. Jej vinou bol v určitej miere špecifický, ako sa na tohtoročné preteky dívate s odstupom času?
Jozef Pukalovič (J. P.): „My sme veľmi spokojní. Najmä sme veľmi radi, že akcia sa po dvoch zrušeniach, resp. presunutiach vôbec uskutočnila. Samozrejme, počty ľudí boli nižšie ako v minulosti, ale to sa očakávalo. Vyvážila to jednoznačne najpriateľskejšia a najžičlivejšia atmosféra medzi ľuďmi. Bolo vidieť, že im náš maratón chýbal.“
Branislav Koniar (B. K.): „Na jednej strane ako veľmi úspešné. To odvodzujeme od samotných športových výsledkov elity, no i od výsledkov pomerne veľkej skupiny bežcov v druhom výkonnostnom slede, ktorí si v Košiciach dokázali výrazne zlepšiť svoje osobné maximá. A úspešný bol aj podľa reakcií a vyjadrení bežcov, divákov a spolupracujúcich inštitúcií, ktoré nám boli tlmočené cez rôzne spontánne reakcie či hodnotiace stanoviská. Nepreceňujeme ich, no sme radi, že MMM vyvolal opäť tak výraznú a vo veľkej miere pozitívnu odozvu. Na strane druhej bol tento ročník špecifický určite v tom, že dopracovať sa k takýmto výsledkom a hodnoteniam bolo menej predvídateľné ako v minulosti. Viaceré okolnosti sme z rôznych dôvodov nemohli mať pod kontrolou tak, ako by sme si priali.“
Pavol Uhlárik (P. U.): „Nám sa aj vlani podarilo usporiadať Rajecký maratón v plnom rozsahu, a keď nerátame MMM s obmedzenou účasťou 200 ľudí, tak sme boli jediní na Slovensku. Síce ešte mesiac pred podujatím sme mohli mať len sto ľudí, ale týždeň pred akciou sa limit zvýšil na tisícku. Narýchlo sme potom museli dať vyrobiť aspoň drevené medaily. Poučení z minulého roka sme boli presvedčení, že v lete zorganizujeme naše podujatie aj tento rok. To sa nám podarilo, bolo to lepšie ako vlani, necítili sme takú neistotu. Problém bol len s dovozom materiálu z východných krajín, dodávka loďou nám meškala dva mesiace a dorazila iba dva týždne pred podujatím. Mali sme trochu obavy, či zásielka príde včas. V opačnom prípade by sme museli medaily či tričká posielať účastníkom dodatočne poštou, čo by nám zvýšilo náklady. Tento ročník bol už viac-menej štandardný. Veľa organizátorov však nahustilo podujatia do letných mesiacov, čo ovplyvnilo účasť aj u nás. V rovnakom termíne sa uskutočnil napríklad Žilinský triatlon či bežecké podujatie Od Tatier k Dunaju, a tak sme mali o 200 – 300 ľudí menej, ako sme čakali. Kapacitu máme 1500 ľudí, tento rok ich bolo 1200. Tridsaťosem rokov máme stabilný termín. Neviem, či to bola naša predvídavosť, keď sme si ho stanovili, ale zatiaľ to vychádza a prežívame v dobrom zdraví.“