Najskôr niečo málo o príbehu, ktorý je slušný. Znamená to, že nie je niečo, čo by bolo na úrovni Shakespearovho diela, ale je dostatočne zaujímavý na to, aby vysvetlil to, prečo sa preháňaš po Pandore a likviduješ vojakov organizácie RDA (Resources Development Administration). Ako dobrý krok mi prišlo aj to, že síce hra odkazovala na filmy, ale len mierne a obvykle si išla vlastnou cestou, uvádza vo svojej recenzii Jan Lysý.
Vžijete sa do modrej kože jedného z Na‘vi, ktorý bol vychovávaný ľuďmi, takže s divokým prostredím svojho domovského sveta nemá skúsenosti. Ale vplyvom udalostí z filmov dôjde k tomu, že váš hrdina unikne do voľnej prírody a musí sa pokúsiť spojiť rôzne klany v snahe vybudovať armádu proti RDA.
Dejová linka relatívne funguje. Je tu typický problém hier v otvorenom svete, kedy kvôli postranným misiám a nutnosti preskúmavať hernú plochu dôjde k tomu, že je tempo niekedy veľmi pozvoľné. Nie je výnimočné, že človek zabudne na niektoré udalosti a postavy.
Medzi dvoma svetmi
To, že je ústredná postava síce Na‘vi (z kmeňa, ktorý už takmer vymizol), ale vyrastala medzi ľuďmi v prvom rade umožnilo, že dokáže používať predmety oboch svetov. Teda, poradí si ako s lukom, tak s brokovnicou.
Okrem toho to poskytuje zaujímavú možnosť v podstate od základu spoznávať krásy Pandory a to stojí za to. Obvykle nie som fanúšikom toho, že je hrdina úplný zelenáč a musí všetko vstrebávať od začiatku, ale tentoraz to bolo na prospech veci.
Učíš sa rozlišovať rastliny, rôzne tvory, pochopiť vzťahy medzi jednotlivými klanmi Na‘vi a tiež to, ako RDA ovplyvnilo život na Pandore. A nie je spojlerom, že to nie je práve v dobrom.
Hre sa darí vás vtiahnuť a niektoré okamihy sú skoro neopísateľné. Napríklad to, keď prenasledujete ikrana (lietajúceho tvora, ktorého dobre poznáte z filmov), aby si si ho osedlal bol pre mňa jedným z vrcholov celej hry. Zasadnúť na jeho chrbát a voľne lietať vysoko na zemi a obdivovať krásy prírody pod vami, to skoro berie dych.
Vizuálne naozaj ťažko hre niečo vyčítať. Či už sa promenáduješ pestrofarebným pralesom, preskakuješ po vznášajúcich sa skalách alebo odpočívaš pri vodopáde, užiješ si to. Navyše, prostredie je vcelku rozmanité, delí sa na rôzne biomy, kedy každý obývajú špecifické tvory a nájdete v nich rôzne rastliny.
Nevyhnutný prieskum
Mimochodom, aj keby si nemal v pláne intenzívnejšie preskúmavať prírodu (potom by ale nemalo zmysel kupovať si hru z univerzu Avatar), budeš musieť. V konkurenčných projektoch bežne vídame nutnosť zbierať materiály, ale vo Frontiers of Pandora je na toto kladený extrémny dôraz.
Rôzne suroviny slúžia nielen na doplnenie energie, ale nájdeš aj množstvo materiálov, ktoré využiješ pri tvorbe a upgradovaní zbraní a ďalšieho vybavenia. Niektoré predmety sa dajú získať aj inak (ako dar, ak pomáhaš kmeňu, štandardným nájdením alebo zakúpením), ale výroba a vylepšovanie je nesmierne dôležité a bez toho by si sa čoskoro odobral do večných lovísk.
Typov zbraní a brnení nie je vyslovene veľké množstvo, tým pádom ti vydržia dlhšiu dobu s tým, že im zlepšuješ štatistiky. Má to jednu výhodu, budeš si jednotlivých kúskov viac vážiť a lepšie sa o ne starať. V niektorých iných projektoch som sa často pristihol, že som sa vykašľal na upgradovanie, pretože som vedel, že za chvíľu budem mať k dispozícii lepšie vybavenie, avšak tu som venoval hodiny a hodiny hľadaniu materiálov slúžiacich na vylepšovanie.
Recenzia pokračuje na druhej strane
