Rok 1986 sa navždy zapísal do dejín ako deň najhoršej jadrovej katastrofy v histórii. Keď vybuchol reaktor v černobyľskej jadrovej elektrárni v Pripjati na Ukrajine, do vzduchu sa uvoľnilo viac ako 50 ton rádioaktívneho materiálu.
V útrobách jadrovej elektrárne sa dodnes ukrýva prudko rádioaktívna masa, ktorá si vyslúžila prezývku Slonia noha. Len päť minút v jej blízkosti by znamenalo istú smrť. Čo je Slonia noha a prečo sa z nej stal fenomén, ktorý vedcov fascinuje dodnes?
Trvalo mesiace kým ju objavili
26. apríla pracovníci jadrovej elektrárne vykonávali bezpečnostný test. Počas neho sa však udialo niečo, čo nikto nečakal. Uránové jadro vo vnútri reaktora číslo 4 sa prehrialo na teplotu viac ako 2 912 stupňov Fahrenheita a reťazec jadrových reakcií spôsobil mohutný výbuch, ktorý v ranných hodinách otriasol černobyľskou elektrárňou.
Jeho sila bola taká obrovská, že vymrštila trosky budovy štvrtého bloku až kilometer do výšky. Betónový kryt reaktora, vážiaci 2 000 ton sa pretrhol, akoby bol z papiera. To však ani zďaleka nebol koniec. Mohutná explózia pretrhla všetkých 1 660 tlakových rúrok reaktora, čím spôsobila druhý výbuch a požiar, ktorý nakoniec odhalil rádioaktívne jadro reaktora 4 vonkajšiemu svetu.
To najhoršie, čo v osudnú noc černobyľská jadrová elektráreň stvorila prieskumníci objavili až osem mesiacov po havárii v miestnosti 217/2 asi dva metre pod zničeným reaktorom, zhruba šesť metrov nad úrovňou zeme.
Keď sa reaktor prehrial, uránové palivo v jeho jadre sa roztavilo. Potom para roztrhla reaktor na kusy. Nakoniec sa teplo, para a roztavené jadrové palivo spojili a vytvorili 100-tonový prúd žeravých chemikálií, ktoré vytryskli z reaktora. Toxická láva sa prežrala cez betónovú podlahu a pretiekla až do suterénu, kde nakoniec stuhla.
Čo je Slonia noha
Toxická masa, ktorá je pochovaná útrobách Černobyľu sa pre svoj tvar a štruktúru stala známou ako Slonia noha. Zmes sa skladá z malého množstva jadrového paliva, piesku, roztaveného betónu, uránu a iných konštrukčných materiálov z postihnutých častí reaktora.
Hoci bola Slonia noha objavená mesiace po jadrovej havárii, údajne bola stále horúca. Niekoľko metrov široká kvapka chemikálií vyžarovala extrémne úrovne žiarenia.
Prvé meranie odhalilo, že Slonia noha vyžarovala takmer 10 000 röntgenov za hodinu. Hodinová expozícia takémuto množstvu rádioaktivity je porovnateľná so štyrmi a pol miliónmi röntgenových snímok hrudníka. Tridsať sekúnd expozície by spôsobilo závraty a únavu, dve minúty expozície by spôsobili krvácanie buniek v tele a päť minút alebo viac by viedlo k smrti len za 48 hodín.
Mnohí ju videli na vlastné oči
Napriek riziku spojenému so skúmaním Slonej nohy sa likvidátorom, ktorí boli vyslaní do suterénu Černobyľu podarilo toxickú masu zdokumentovať a preštudovať. Vzorky malo najskôr získať vozítko na diaľkové ovládanie s primontovanou vŕtačkou. Zmes však bola príliš tvrdá, a tak boli na miesto vyslaní likvidátori a neskôr aj skúsený ostreľovač s puškou AK-47 a priebojnou muníciou, aby získali vzorku unikátnej hmoty.
Jedným z likvidátorov, ktorý ju videl na vlastné oči je špecialista na radiáciu Artur Kornejev. Ten dostal po výstavbe sarkofágu, ktorého betónový skelet pochoval vybuchnutý reaktor, za úlohu lokalizovať uniknuté palivo v útrobách elektrárne a merať úroveň radiácie.
Kornejev bol súčasťou prvej línie likvidátorov, kedy hasiči lopatami po okolí zbierali rádioaktívne palivo vymrštené explóziou z reaktora. Práve on zhotofil fotografiu muža stojaceho vedľa Slonej nohy, ktorá je mrazivým mementom jadrovej katastrofy.
Fascinuje aj vedcov
Slonia noha dnes už nie je natoľko rádioakívna ako kedysi, no stále predstavuje hrozbu pre každého, kto by sa ocitol v jej okolí.
S cieľom uskutočniť ďalšie štúdie bez ohrozenia zdravia sa výskumníci pokúšajú v laboratóriách replikovať malé množstvá chemického zloženia Slonej nohy. V roku 2020 sa im to podarilo.
Tím na britskej univerzity v Sheffielde úspešne vyvinul miniatúrnu repliku Slonej nohy s použitím ochudobneného uránu, ktorý je asi o 40 percent menej rádioaktívny, ako prírodný urán a bežne sa používa na výrobu pancierovania tankov a striel. Keďže však nejde o presnú repliku Slonej nohy, vedci sú vo svojich záveroch opatrní. Výskumy toxickej zmesi pokračujú a bude zaujímavé sledovať ich výsledky, ktoré by mohli zabrániť tomu, aby sa černobyľská jadrová katastrofa zopakovala.
