V 20. storočí čelilo Švajčiarsko hrozivej výzve v oblasti verejného zdravia. Hrozivá besnota číhala na ľudí z každej strany a prípady sa vo veľkom množili. Ako píše portál Times of India, tento smrtiaci vírus, prenášaný predovšetkým uhryznutím infikovanými zvieratami, predstavuje významnú hrozbu pre voľne žijúce zvieratá aj ľudí.
Charakteristické pre túto nákazu sú zmeny správania, podráždenosť, agresivita a paralýzy. A hlavne sme proti nej v podstate bezmocní - po vypuknutí besnoty u človeka (klinický stav choroby) je úmrtnosť 100-percentná.
Bizarný, no účinný nápad
Švajčiarske úrady, odhodlané bojovať proti tejto chorobe, vymysleli inovatívnu a nekonvenčnú stratégiu, pri ktorej museli mnohí dvíhať obočie. Operácia sa odohrávala na pozadí Európy, ktorá zápasila s výskytom besnoty, najmä v populáciách divých líšok.
Prístup Švajčiarska bol prelomový. V 60. a 70. rokoch 20. storočia federálny veterinárny úrad krajiny nariadil, aby sa kuracie hlavy napichali vakcínou proti vakcíne a následne ich zhadzovali z lietadiel do najhorších oblastí a vysoko rizikových miest.
Táto metóda bola nielen vynaliezavá, ale aj účinná a znamenala začiatok kampane, ktorá nakoniec viedla k eradikácii (úplnému vymazaniu) besnoty vo Švajčiarsku. Návnada bola navrhnutá tak, aby prilákala líšky. Dávky vakcíny po požití imunizovala zviera proti besnote.
Tisíce kuracích hláv
Stratégia sa opierala o prirodzené správanie líšok pri hľadaní potravy, čím sa zabezpečila distribúcia vakcíny medzi cieľovú populáciu. Použitie metód leteckej distribúcie umožnilo široké pokrytie a zasiahlo aj tie najodľahlejšie a neprístupné oblasti, kde sa líšky pohybovali. Vo výsledku tak z neba padali tisíce kuracích hláv, ktoré mali jasnú úlohu.
Táto metóda očkovania bola odklonom od tradičných prístupov, ktoré často zahŕňali odchyt a očkovanie jednotlivých zvierat – proces náročný na prácu a omnoho menej efektívny. Naproti tomu švajčiarska metóda umožňovala masové očkovanie voľne žijúcich živočíchov bez potreby priameho kontaktu medzi ľuďmi a zvieratami, čím sa výrazne znížilo riziko prenosu.
Úspech tejto kampane bol evidentný. V roku 1999 bolo Švajčiarsko oficiálne vyhlásené za oblasť bez výskytu mestskej a lesnej besnoty. Proaktívne a inovatívne opatrenia krajiny sa vyplatili a kedysi prevládajúca hrozba besnoty bola eliminovaná.
Kreatívne riešenie problémov
Švajčiarsky model sa čoskoro stal štandardom na kontrolu a elimináciu zoonotických chorôb v rezervoároch voľne žijúcich živočíchov, čo ovplyvnilo programy kontroly besnoty na celom svete. Likvidácia besnoty vo Švajčiarsku použitím očkovaných kuracích hláv demonštrovala silu kreatívneho riešenia problémov v oblasti verejného zdravia.
Táto operácia chránila nielen zdravie švajčiarskeho obyvateľstva, ale chránila aj bohatú biodiverzitu krajiny tým, že chránila divokú zver pred pustošením besnoty. Dnes dedičstvo švajčiarskeho programu na eradikáciu besnoty naďalej inšpiruje a informuje globálne úsilie v boji proti zoonotickým chorobám.
