Predstav si nehodu, pri ktorej ti vyletia črevá z tela. Pravdepodobne si myslel hneď na hrozivú dopravnú nehodu a nie na bežné „neškodné” kýchnutie, ktoré by mohlo takéto zranenie spôsobiť. Ako však píše portál The Conversation, presne toto sa stalo začiatkom tohto mesiaca jednému mužovi z americkej Floridy.
„Muž mal nedávno operáciu brucha a trpel dehiscenciou rany – kde sa jeho jazva po operácii riadne nehojila. Počas raňajok muž najskôr kýchol a potom začal kašľať. Všimol si bolesť a mokrý pocit v podbrušku – len aby zistil, že mu cez nezahojenú ranu prasklo niekoľko slučiek čreva,” vysvetľuje Adam Taylor, profesor a riaditeľ Centra pre výučbu klinickej anatómie na Lancaster University.
Muža previezli do nemocnice na urgentnú operáciu, kde mu vrátili črevá na miesto. Kýchanie je za normálnych okolností ochranný mechanizmus, ktorý zadržiava potenciálne škodlivé látky – ako sú prach, baktérie a vírusy – mimo náš dýchací systém.
Centrum kýchania
Proces je riadený takzvaným „centrom kýchania“ v mozgovej dreni (ktoré riadi autonómne funkcie vrátane dýchania). Aktivuje sa prítomnosťou dráždivých látok vo výstelke nosa a dýchacích ciest, ktoré vysielajú impulzy do centra. Odpoveďou je zatvorenie očí, hrdla a úst, zatiaľ čo sa svaly hrudníka sťahujú – stláčajú pľúca a vytláčajú vzduch z dýchacieho systému.
To núti čokoľvek, čo spustilo odozvu vášho systému, pôsobivou rýchlosťou – v niektorých prípadoch až 15,9 metrov za sekundu, vystreliť mimo tvojho tela. Ale napriek výhodám kýchania môže niekedy priniesť väčšie riziko zranenia, ako by si mnohí mohli uvedomiť.
„Napríklad prudké kýchanie môže spôsobiť herniáciu (prietrž) pľúc cez medzirebrové svaly medzi rebrami – zvyčajne v mieste slabosti. Typicky je to dôsledok morbídnej obezity, chronickej obštrukčnej choroby pľúc, cukrovky alebo fajčenia,” opisuje Taylor.
Existujú aj prípady, keď kýchanie roztrháva jemné tkanivá pľúc. Stáva sa to vtedy, keď vzduch s vyšším tlakom hlboko v pľúcach uniká do priestoru medzi hrudníkom a pľúcami, čo spôsobí, že tento vzduch stlačí pľúca na jednej alebo oboch stranách hrudníka.
Môže to byť ešte horšie
Pľúca však nie sú jediná vec, ktorá sa môže roztrhnúť. „Existujú správy o ľuďoch, ktorí si v dôsledku kýchania roztrhajú jemnú výstelku mozgu, čo vedie k subarachnoidálnemu krvácaniu (druh cievnej mozgovej príhody), ktoré môže byť smrteľné, ak nie je včas diagnostikované a liečené.”
Aj keď si túto jemnú výstelku neroztrhneš, kýchanie môže stále postihnúť tvoj mozog – správy o ľuďoch trpiacich slabosťou na jednej strane tela alebo poruchami zraku po kýchnutí.
Kýchanie zvyšuje aj krvný tlak, čo môže spôsobiť ďalšie vážne poranenia krvných ciev. „Existujú prípady disekcie aorty z kýchania, kde sila kýchania roztrhne vrstvy aorty (hlavnej tepny, ktorá prenáša okysličenú krv okolo tela) a spôsobí prasknutie krvi medzi vrstvami. Ak sa nelieči, má 50-percentnú úmrtnosť do 48 hodín od vzniku,” varuje vedec.
Aj keď je celkom bežné poraniť si chrbát pri kýchaní, nie je to jediné zranenie pohybového aparátu, ktoré sa môže stať. Existujú prípady ľudí, ktorí si pri kýchaní zlomili kosti okolo oka. Malé kosti ucha sa tiež môžu po kýchnutí zlomiť, čo môže spôsobiť stratu sluchu. Je známe, že zubné implantáty sa pri silnom kýchnutí uvoľňujú do iných častí tváre.
Zvýšený tlak spôsobený kýchaním môže spôsobiť aj únik tekutín z tela, najmä moču. Typicky sa to prejavuje u ľudí so slabými svalmi panvového dna – zvyčajne spôsobenými tehotenstvom, pôrodom, obezitou, menopauzou a fyzickou traumou alebo poškodením nervov.
Nedrž to v sebe
Vzhľadom na všetky potenciálne zranenia, ktoré môže kýchanie spôsobiť, si možno myslíš, že bude lepšie, ak kýchanie udržíš v sebe. Ale ani to nie je bezpečné. V roku 2023 zadržal Škót kýchanie zatvorením úst a držaním nosa. To malo za následok, že si roztrhol priedušnicu.
„Uzavretie dýchacích ciest umožnilo, aby sa v dýchacom systéme vytvoril tlak vytvorený kýchaním – čo môže byť niekedy až 20-násobok tlaku normálu pozorovaného v dýchacom systéme. Ale táto energia musí niekam ísť, takže je zvyčajne absorbovaná tkanivami.”
Iní majú zlomené kosti tváre, poškodili si hrtan (hlasivky) a potrhali tkanivá v hrudníku, ktoré chránia pľúca. Našťastie existuje jedno zranenie, ktoré by kýchanie nebolo možné spôsobiť.
„Povedali vám niekedy, že ak kýchnete s otvorenými očami, vyskočia vám z hlavy? Našťastie je to len príbeh. Je to preto, že vaše oči držia na mieste svaly a nerv, ktorý ich ukotvuje na mieste. Nehovoriac o tom, že dýchacie cesty v našom dýchacom systéme nemajú žiadne spojenie s vašimi očnými guľami alebo očnými jamkami,” upokojuje vedec.
Naše telo je dobre prispôsobené na kýchanie, takže sa pravdepodobne nemusíš obávať, že by si utrpeli nejaké zranenia, pretože mnohé z týchto zranení sa vyskytujú len vo veľmi zriedkavých prípadoch.
Existujú však aj držitelia nechcených rekordov - napríklad Donna Griffiths (ktorá má najdlhší zaznamenaný záchvat kýchania, ktorý trval 976 dní) alebo Yi Yang (ktorý má najhlasnejšie zaznamenané kýchanie pri 176 decibeloch, čo je ekvivalent letu rakety), ktorí môžu byť vystavení väčšiemu riziku poškodenia.
