Alzheimerova choroba, depresia či obezita sú ochorenia, ktorým by sa dalo potenciálne predchádzať, ak by sa liečili správnou rovnováhou baktérií, húb a vírusov, ktoré prirodzene žijú v našich črevách – známe aj ako „črevný mikrobióm“, uvádza sa na portáli Euro News.
Fínski vedci tvrdia, že niektoré kmene črevných baktérií sú pravdepodobnou príčinou Parkinsonovej choroby. Bežná neurodegeneratívna porucha súvisiaca s vekom, teda Parkinsonova choroba, spôsobuje neúmyselné alebo nekontrolovateľné pohyby a postihuje približne osem miliónov ľudí na celom svete.
Aj napriek viac ako 200 rokom výskumu nie sú jeho základné príčiny úplne pochopené. Vďaka výskumu črevných mikrobiómov sa však záhada konečne objasnila.
„Parkinsonova choroba je primárne spôsobená environmentálnymi faktormi, to znamená environmentálnym vystavením bakteriálnym kmeňom Desulfovibrio, a len malý podiel, približne desať percent, je spôsobený individuálnymi génmi,“ povedal profesor Per Saris, vedúci výskumník z Univerzity v Helsinkách, vo vyhlásení.
Predchádzajúci Sarisov výskum už zistil, že baktérie Desulfovibrio (DSV) - mikroorganizmy, ktoré absorbujú toxický sulfát - boli rozšírenejšie a hojnejšie u pacientov s Parkisonovou chorobou. Najmä u tých, ktorí mali závažnejšie symptómy v porovnaní so zdravými jedincami. Nebolo však skúmané, akú úlohu baktérie zohrávali pri rozvoji choroby.
Najnovšie experimenty tímu publikované vo vedeckom časopise Frontier, ktoré porovnávali vzorky stolice od desiatich pacientov s Parkinsonovou chorobou a ich zdravých partnerov, však túto hypotézu potvrdili. Saris prišiel na to, že baktérie DSV zvyšujú agregáciu neurónového proteínu nazývaného alfa-synukleín – ten sa nachádza predovšetkým v neurónoch v mozgu – ktorý je charakteristickým znakom choroby.
Minulý rok 72-ročná Škótka Joy Milne vytvorila náhodou významný prielom v detekovaní Parkinsonovej choroby. Všimla si, že vôňa jej manžela sa zmenila približne 12 rokov pred diagnózou Parkinsonovej choroby. U jej partnera sa vyvinula pižmová vôňa, odlišná od jeho obvyklej vône.
Tím z univerzity v Manchestri potom využil jej dáta a prišiel na to, že Parkinsonova choroba má skutočne svoj charakteristický zápach. A s pomocou Joy Milne vyvinuli test, ktorý dokázal za tri minúty určiť, či má niekto túto chorobu alebo nie.
Saris tvrdí, že objav Milne je v súlade s objavmi ich vlastného tímu. „Existovalo niekoľko štúdií o tom, aké zlúčeniny spôsobujú tento zápach a skontroloval som, či aj baktérie Desulfovibrio majú schopnosť produkovať takéto zlúčeniny, a hádajte, aký bol výsledok? Áno, môžu,“ povedal pre Euronews.
Už roky pacienti a lekári upozorňujú, že črevné problémy môžu slúžiť ako možný indikátor Parkisonovej choroby. „Ľudia hlásili, že pociťovali zápchu mesiace predtým, ako sa objavili prvé príznaky, a už dlho si ľudia mysleli, že toxíny alebo baktérie môžu vyvolať vývoj podporujúci rozvoj Parkinsonovej choroby,“ potvrdil Saris.
Zdá sa, že zistenia jeho tímu potvrdzujú túto teóriu a zároveň poskytujú príležitosť „identifikovať ľudí s vysokým počtom baktérií v čreve a následne určiť, komu by o desať alebo dvadsať rokov mohlo hroziť riziko vzniku Parkisonovej choroby“.
Saris tiež dúfa, že lekári by mohli vykonať skríningy na zistenie baktérií spojených s Parkinsonovou chorobou - a následne ich odstrániť z čreva, a tak „potenciálne zmierniť a spomaliť symptómy pacientov s Parkinsonovou chorobou“.
„Už sme vyvinuli metódu, ako ľahko zistiť, či máte vo výkaloch veľa baktérií Desulfovibria,“ poznamenáva Saris. „Baktérie sa nachádzajú v životnom prostredí, v pôde, vo vode a tiež v potravinách. Jeme ich v podstate každý deň, no za bežných podmienok nedochádza k ich zvýšenej koncentrácii v čreve. Okrem toho zohrávajú aj významnú funkciu, a síce majú detoxikačný enzým, ktorý odbúrava sírnaté zlúčeniny dusíka.“
Podľa Sarisa stále prebiehajú testy, ktoré by určili, ktoré potraviny sú najlepšie na spomalenie vývoja kmeňov Desulfovibrio. Odporúča však „vegetariánsku stravu s dobrým množstvom vlákniny“. Profesor sa v súvislosti so stravou vyjadril, že „je známe, že medzi konzumáciou mäsa a Parkinsonovou chorobou existuje súvislosť.“ .
Fínsky vedec tiež odporúča vyhýbať sa akýmkoľvek zásahom, ktoré spôsobujú zvýšené riziko zápalu v črevách, „to znamená, že ak je to možné, vyhýbajme sa stresu“. Profesor pre Euro News tiež čitateľom a čitateľkám odporučil, aby sa cítili, že ich má niekto rád a sami sa o niekoho zaujímali. „Choďte do prírody, buďte v kontakte s mikróbmi v lese a so zvieratami,“ radí profesor a na záver dodáva, že v spojení s dobrou stravou tak „pomôžete črevu vyhnúť sa zápalu“.
