V máji tohto roku uplynulo 180 rokov od narodenia jedného z najznámejších mostárov a konštruktérov bývalého Rakúsko-Uhorska Jána Čiernihausa, ktorý sa - okrem iných konštrukcií a projektov - zviditeľnil vo svete najmä ako blízky spolupracovník Alexandra Gustava Eiffela pri stavbe slávnej Eiffelovej veže v Paríži. Na Slovensku aj v zahraničí je širokej verejnosti menej známy, pritom to bol konštruktér viacerých významných stavieb.
Ján Čiernihaus, neskôr známy ako Feketeházy, sa narodil 16. mája 1842 v učiteľskej rodine v Šali - jeho otec bol Dominik a matka Anna, rodená Feketová. Základné vzdelanie absolvoval v rodisku a gymnaziálne roky prežil v Trnave a v Nitre. Neskôr pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu technického zamerania vo Viedni a štúdium úspešne ukončil v Zürichu.
Eiffelova veža
János Feketeházy, ako znelo jeho meno po pomaďarčení, najskôr pracoval na riaditeľstve železníc vo Viedni, kde projektoval strešné konštrukcie a oceľové mosty. Podieľal sa na projektovaní odvážneho diela - Bosporského prieplavu -, čím si získal medzinárodný rešpekt a dostal sa tak do pozornosti svetových médií.
Záujem o spoluprácu s Čiernihausom prejavil aj Eiffel, aj keď bol od neho rodák zo Šale o desať rokov mladší. Bolo to v období, keď sa pripravovala svetová výstava a pri tejto príležitosti bola naplánovaná výstavba dominanty Paríža – stavba 300 metrov vysokej veže v centre francúzskej metropoly. Stavbu mal realizovať podnikateľ Eiffel a za spolupracovníka si zvolil Čiernihausa.
Celá stavba Eiffelovej veže trvala nakoniec len 18 mesiacov. Čiernihaus bol zodpovedný za výpočet nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť miliónov kilogramov. Zároveň bol odborným dozorom stavby. Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa ukázala byť veľmi stabilnou. So svoju výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady, odsudzovaná aj velebená, mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909. Napokon nebola odstránená a dodnes priťahuje k sebe domácich aj zahraničných návštevníkov.
Pri odovzdaní stavby o nej napísal americký časopis Scientific American 15. júna 1889, že bola postavená načas, bez chyby a bez nehôd. Eiffel sa po dokončení stavby s Čiernihausom rozišiel, ten sa následne prihlásil do medzinárodného konkurzu vypísaného uhorským kráľovským dvorom na výstavbu dunajského mostu v Budapešti. Tento konkurz Čiernihaus-Feketeházy vyhral a stal sa projektantom prakticky všetkých budapeštianskych mostov.
Priekopník
Čiernihaus-Feketeházy bol priekopníkom v stavbe mostov, keď dokázal staticky riešiť konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať metrov, on svoje projekčné celky predimenzoval. Výsledkom je napríklad dunajský most v Komárne. Vtedy rodák zo Šale ani netušil, že jeho mosty budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne preťažené. Jeho výpočty však vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20. storočia. Pritom štatistické výpočty boli v tej dobe úmornou drinou, keďže neexistovali kalkulačky, ani informatika a projektant sa v 19. storočí musel spoliehať sám na seba.
Medzi Čiernihausove významné diela patria konštrukcia Východnej stanice v Budapešti a budapeštianska centrálna kotolňa. Projektoval aj konštrukciu na obracanie rušňov v Budapešti a tento projekt bol realizovaný aj v iných európskych mestách. Je autorom prvého otáčavého mosta v Európe, ktorý postavili v chorvátskej Rijeke. Ďalšími jeho dielami sú most cez Tisu v Segedíne a viedenský most Stadlau cez Dunaj.
Most slobody
Pod organizáciou Maďarských štátnych železníc Čiernihaus pracoval až do roku 1892, odkiaľ z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. To ale neznamenalo koniec úspešnej odbornej kariéry. Výkresy jeho najvýznamnejšieho diela - Mosta slobody v Budapešti -, vypracoval až ako dôchodca. Po založení prvej Československej republiky v roku 1918 sa Čiernihaus vrátil do rodnej Šale. V rodnom meste zomrel 31. októbra 1927 vo veku 85 rokov. Mal dve dcéry.
Čiernihaus-Feketeházy má v Šali od roku 2002 dve pamätné tabule, pomenovaná je po ňom ulica v meste a od roku 2004 tu funguje spoločenský dom nesúci jeho meno. V dome je zriadená aj pamätná izba Jána Feketeházyho. Aj v maďarskej metropole Budapešti nesie jedná z ulíc jeho meno - Feketeházy utca.
Nie všetky jeho mosty v súčasnosti existujú, ale množstvo jeho veľkolepých diel dodnes slúži doprave a obdivujú ich turisti z rôznych kútov sveta.
Tento rok si svet pripomenie 190. výročie od narodenia samotného Eiffela, keďže sa narodil 15. decembra 1832 vo francúzskom Dijone.